Saturnove prstence z iného uhla

  • Marcel Škreka | 17 Jún 2009
    Slnečná sústava
Ako sa Saturn blíži k rovnodennosti, vertikálne štruktúry vytvorené mesiačikom Daphnis vrhajú na prstence dlhé tiene. Vedcom sa ich podarilo nasnímať vôbec po prvý krát.
Saturn sa na svojej dráhe okolo Slnka blíži k rovnodennosti, ktorá nastane v auguste 2009. Rovnodennosť nastáva na každej planéte 2 krát za 1 jej obeh okolo Slnka. Slnko vtedy pozorujeme na poludnie na rovníku priamo nad našimi hlavami. V prípade Saturnu rovnodennosť nastáva každých 15 pozemských rokov. Zaujímavé je to, že okolo rovnodennosti Slnko svieti takmer na "hranu" prstenca a mesiačiky, alebo nepatrné vertikálne výchylky v prstenci vrhajú na prstence dlhé tiene. Pozorovania taktiež ukázali, že mesiačiky v úzkych medzerách prstencov výrazne tvarujú okraje týchto medzier.

Jedným z príkladov je mesiačik Daphnis s priemerom 8 km, krúžiaci v 42 km širokej Keelerovej medzere v prstenci A. Jeho gravitačná sila narúša dráhy častíc tvoriacich okraje medzery hlavne tam, kde sa mesiačik na svojej výstrednej dráhe dostáva do blízkosti jej okrajov. Z pozorovania vidieť aj to, že ak má mesiačik voči prstencom naklonenú dráhu, tak ako aj Daphnis, vyvoláva vertikálne vlnenie častíc prstenca.

Vedci odhadujú, že výška vĺn dosahuje 1,5 km nad rovinu prstencov, čo je 150 násobok hrúbky samotného prstenca A. "Mysleli sme, že v našich počítačových simuláciách boli tieto vertikálne štruktúry až príliš pekné, no je milión krát lepšie, keď vidíte, že vašu teóriu podporujú takéto úžasné obrázky" hovorí člen tímu J. Weiss. "Potvrdzuje vám to, že robíte veci správne."

Pozorovateľský tím vylepšil teóriu určenú k odhadu hmotností mesiačikov v medzerách prstencov, používanú už od čias misií Voyager. Je založená na tom, do akej miery gravitačne ovplyvňuje mesiačik okolitý materiál v prstenci. Nové výpočty naznačujú, že mesiačiky vo veľmi úzkych medzerách môžu mať na dosiahnutie daného efektu nižšiu hmotnosť, ako sa doteraz myslelo.

Hlavným cieľom sondy Cassini počas predĺženej dvojročnej misie bolo nájsť materiál  presahujúci rovinu prstencov a ešte podrobnejšie preskúmať mesiace Enceladus a Titan. Jej ďalším cieľom je pátrať po mesiačikoch v ostávajúcich medzerách a deleniach prstencov. Doteraz sa ich nepodarilo objaviť pravdepodobne preto, lebo sú menšie ako sa očakávalo.



(zdroj:astronomynow.com)