Medzinárodný tím astronómov zistil, že nedávno objavená hviezda prešla pred 70 000 rokmi cez vonkajšiu časť slnečnej sústavy – Oortov oblak komét. Žiadna zo známych hviezd sa nikdy nepriblížila na menšiu vzdialenosť. V čase maximálneho priblíženia sa nachádzala 5 krát bližšie ako momentálne najbližšia hviezda k Slnku – Proxima Centauri. Dráha hviezdy naznačuje, že pred 70 000 rokmi sa nachádzala vo vzdialenosti približne 52 000 AU (0,8 ly) od Slnka. Proxima Centauri je vo vzdialenosti 4,2 ly. Astronómovia sú si na 98% istí, že prešla cez Oortov oblak komét obsahujúci obrovské množstvo kometárnych jadier, telies s veľkosťou niekoľko kilometrov. Práve z tejto oblasti pochádzajú dlhoperiodické kométy.
Napriek tomu, že je Scholzova hviezda dosť blízka (len 20 ly), na hviezdnom pozadí sa pohybuje len veľmi pomaly (tangenciálna rýchlosť). Väčšina blízkych hviezd má pritom omnoho väčší tangenciálny pohyb. Merania pozdĺžnej (radiálnej) rýchlosti ukázali, že sa pohybuje značnou rýchlosťou takmer priamo od Slnka.
K zisteniu dráhy hviezdy potrebovali astronómovia údaje o tangenciálnej aj radiálnej rýchlosti. Radiálna rýchlosť sa dá určiť z Dopplerovho posunu spektrálnych čiar hviezdy. Tieto merania boli uskutočnené na veľkých ďalekohľadoch v Juhoafrickej republike (Southern African Large Telescope (SALT)) a Čile (Magellan Telescope).
Pred objavením Scholzovej hviezdy bola kandidátom na najbližšiu hviezdu HIP 85605, ktorej najmenšia vzdialenosť od Slnka podľa predpovedí nastane o 240 000 až 470 000 rokov. Vedci poukázali aj na to, že vzdialenosť HIP 85605 bola podcenená 10-násobne. Oveľa pravdepodobnejšie je, že sa nachádza vo vzdialenosti 200 ly a jej znovu prepočítaná dráha ju nezavedie ani do Oortovho oblaku komét.
Vedci simulovali 10 000 možných dráh Scholzovej hviezdy, pri ktorých vzali do úvahy jej pozíciu, vzdialenosť, rýchlosť, gravitačné pole Galaxie a štatistické neistoty všetkých meraní. V 98% simulácií prechádzala hviezda vonkajšou časťou Oortovho oblaku komét a našťastie len v jednej simulácii prešla jeho vnútornou časťou. Takýto prechod by mohol spustiť tzv. dážď komét.
Umelecká predstava Scholzovej hviezdy a jej hnedého trpaslíka (v popredí) počas preletu okolo Slnka pred 70 000 rokmi. Slnko je zobrazené ako jasná hviezda vpravo. Kredit: Michael Osadciw/University of Rochester
Kým Scholzova hviezda bude mať na Oortov oblak komét len minimálny vplyv, medzi blízkymi hviezdami sa môžu nachádzať také, ktoré sa v budúcnosti dostanú do jeho vnútornejších častí. Od nedávno vypusteného satelitu Gaia sa očakáva, že zmeria vzdialenosti a rýchlosti miliardy hviezd. S týmito údajmi budú vedci schopní povedať, ktoré hviezdy v minulosti prešli, alebo v budúcnosti prejdú v blízkosti Slnka.
Hviezda sa nachádza v súhvezdí Jednorožec vo vzdialenosti 20 ly. V čase, keď bola k Slnku najbližšie, dosahovala jej jasnosť na oblohe 10 magnitúd, čo je asi 30 krát menej ako dokážeme vidieť voľným okom. Je to magneticky aktívna hviezda, takže občasné erupcie na hviezde by mohli zvýšiť jej jasnosť aj 1000 krát. Je teda možné, že naši predkovia ju pred 70 000 rokmi mohli vidieť počas minút až hodín trvajúcich erupcií aj voľným okom.
Scholzova hviezda je časťou binárneho systému pozostávajúceho z červeného trpaslíka s asi 8 % hmotnosti Slnka a hnedého trpaslíka s 6 % hmotnosti Slnka.
(zdroj:astronomynow.com)
