K získaniu obrazu o meniacich sa ročných obdobiach na Titane použili vedci 2000 snímok zhotovených sondou Cassini. Podstatné zmeny boli zaznamenané medzi júlom 2004 a aprílom 2010, čo zodpovedá skorému letu až jeseni na južnej pologuli. Tvorba mrakov nad oboma pólmi od r. 2008 klesala z dôvodu blížiacej sa rovnodennosti.
Počas uplynulých 6 rokov sme zistili, že mraky vznikajú v troch rôznych oblastiach: súvislá oblačnosť okolo severného pólu, roztrúsené oblaky nad južným pólom a úzky prstenec obopínajúci 40° južnej šírky. Momentálne sledujeme preklápanie sa ročných období – oblaky nad južným pólom úplne zmizli ešte pred rovnodennosťou a nad severným pólom rednú. Takéto správanie súhlasí s teoretickými modelmi a v nasledujúcej dekáde očakávame preklopenie oblačností okolo rovníka.
Skombinovanie pozorovaní s globálnymi klimatickými modelmi umožňuje vedeckému tímu modelovať evolúciu oblakov v čase. Počas zimy vznikajú oblaky nad severným pólom vo výškach 30 – 50 km stálym prísunom etánu a aerosólov z vyšších vrstiev atmosféry. Na južnej pologuli stredne vysoké a vysoké oblaky vznikajú prostredníctvom stúpajúcich prúdov vzduchu obohateného metánom z povrchu mesiaca.
Čiastočné pokrytie mrakmi v atmosfére Titanu zhotovené medzi júlom 2004 a aprílom 2010. Žlté plochy zobrazujú hustú oblačnosť, kým čierne žiadnu.
Teraz, keď bola misia Cassini predĺžená do mája 2017, môžu vedci pozorovať Titan od polovice zimy, do polovice leta na severnej pologuli. Dlhodobé sledovanie správania sa atmosféry je základom pre vykreslenie presného obrazu globálnej klímy Titanu.
(zdroj:www.astronomynow.com)
Porovnanie oblačnosti medzi 43. a 63. obletom Titanu. V máji 2008 pokrývala severný pól hustá vrstva oblakov, v decembri 2009 bol už bezoblačný, no rozsiahla oblačnosť je prítomná na 40° južnej šírky.
