Škriatkovia na Jupiteri

  • Valentín Korinek | 20 November 2020
    Slnečná sústava
Sonda Juno skúmajúca planétu jupiter a jej mesiace.
Jupiter môže byť prvou planétou, ak nerátame Zem, na ktorej by sa mohli vyskytovať *nadoblačné blesky alebo tzv. škriatkovia. Škriatkovia a elfovia sú dva druhy atmosférických javov, ktoré sa tvoria, keď blesk mení elektromagnetické prostredie v atmosfére nad búrkou. Na Zemi tieto elektromagnetické poruchy spôsobujú, že molekuly dusíka v horných vrstvách atmosféry emitujú krátku červenkastú žiaru. Škriatkovia tak môžu rozjasniť oblasť oblohy na desiatky kilometrov, zatiaľ čo elfovia až stovky kilometrov.

Vedci už dávnejšie predpokladali, že tieto atmosférické javy sa môžu objaviť aj na iných planétach, kde sa vytvárajú búrky a následne aj blesky. Doteraz sa však na žiadnej nepozorovali.

Od roku 2016 do roku 2020 zachytil ultrafialový spektrograf na kozmickej sonde Juno (NASA) na obežnej dráhe okolo Jupitera 11 superrýchlych svetelných zábleskov na planéte. Tieto erupcie  trvali v priemere 1,4 milisekundy, čo je zhruba časový interval vzniku a zániku škriatkov na Zemi. Ultrafialové svetlo bolo na vlnových dĺžkach emitovaných molekulárnym vodíkom. Je to očakávaný typ žiarenia od škriatkov na planéte, ktorej atmosféra je tvorená väčšinou vodíkom a nie dusíkom.

Juno bude teda musieť držať stráž a detailnejšie pozorovať búrky na plynovom obri, aby potvrdila, že ide skutočne o škriatkov. Zatiaľ z pozorovaní máme však aj primerane dobré nepriame dôkazy. Záblesky totiž vznikli niekoľko sto kilometrov nad vrstvou vodných mrakov Jupitera, kde sa zvyčajne tvoria blesky.


Kozmická sonda Juno nasnímala prvé náznaky jasných zábleskov svetla, ktoré nazývame „elfovia“ alebo „škriatkovia“. Ich veľkosť a výška v atmosfére sú však iné, ako pozorujeme na Zemi. (JPL-Caltech / NASA, SwRI)

Pozorovania týchto udalostí, keď je Juno bližšie k Jupiteru, môžu odhaliť ich veľkosť a pomôcť zistiť a potvrdiť, či sú to škriatkovia alebo nie. V prípade potvrdenia by sme sa posunuli ďalej v oblasti planetárnych búrok a fyziky bleskov, čo by nám mohlo lepšie porozumieť našej vlastnej búrlivej atmosfére.

----------------------------------------------------------------------------------
*Nadblačný blesk (červený škriatok, angl. sprite) je rozsiahly elektrický výboj nad búrkovými mraky veľmi silných búrok. Nad takýmito búrkami, ktoré sú spojené do jednej veľkej a navzájom sa podporujú v raste a tak vytvoria mezomerítkový konvektívny systém. Tieto výboje vznikajú pri pozitívnom blesku, teda výbojom medzi kladne nabitým búrkovým mrakom a zemou. Patria do širokej skupiny prechodných svetelných úkazov. Niekedy sú tieto záblesky nesprávne nazývané bleskom hornej atmosféry. Nadoblačné blesky sú však prejavom chladného plazmatu, ktorý nevytvára horúci kanál, takže sa viac podobajú tlejúcemu výboju ionizovaného plynu tak, ako ho poznáme zo žiarivky.

Nadoblačné blesky nasnímané z Medzinárodnej vesmírnej stanice. (NASA image courtesy Jeff Schmaltz, MODIS Rapid Response Team, Goddard Space Flight Center. Caption by Michon Scott. )





(zdroj:www.sciencenews.org)