Video z pristátia Perseverance na Marse začína tým, že sa nad ním otvorí padák roveru po tom, čo sa Perseverance a jeho podvozok dostanú do marťanskej atmosféry. O niekoľko sekúnd neskôr kamera na spodnej strane roveru ukazuje tepelný štít padajúci k zemi. Ak sa pozriete pozorne, môžete vidieť, že sa uvoľnila jedna z pružín, ktoré tlačili tepelný štít k roveru.
Rover snímal, ako sa zem približovala, díval sa na deltu starodávnej rieky, na krátery a všetok ten členitý terén. Fotoaparáty na hornej a spodnej časti roveru zachytávali oblaky prachu, ktoré sa vlnili, keď ho skycrane spustil na troch kábloch dole na povrch. Kamera na plošine skycrane pritom snímala, ako sa rover pri zostupe jemne pohupoval. Nakoniec sky crane odpojil laná a odletel, čím započal misiu rovera Perseverance na Marse.
Film vyzerá tak, ako keby to bola len animácia pristátia, ktoré NASA v minulosti pri misiách zverejňovala. Tento krát je to však reálny obraz. Pristátie na Marse videné vlastnými očami a pri tejto misii aj ušami.
Vypočujte si vietor na Marse. Perseverance totiž nesie so sebou aj mikrofón na zaznamenávanie zvukov marťanského povrchu. Prvá nahrávka obsahovala nárazový vietor. Inžinieri tiež dúfajú, že pri jazde roverom bude počuť praskanie kolies.
Vietor na Marse (zvuková nahrávka z rovera)
Perseverance pristála v kráteri Lake (jazero), asi dva kilometre od niečoho, čo vyzerá ako starodávna delta rieky napájajúca sa na kráter. Primárnou misiou roveru je hľadať známky minulého života a ukladať vzorky hornín do vyrovnávacej pamäte pre budúcu misiu, ktorá sa vráti na Zem.
Prvé obrázky, ktoré Perseverance poslala späť z Marsu, ukazovali jeho kolesá. Terén je posiaty kameňmi, ktoré sú prederavené otvormi. V závislosti od pôvodu hornín môžu tieto otvory znamenať rôzne veci. Vedci predpokladajú, že diery môžu byť od plynov unikajúcich zo sopečnej horniny ochladených lávou alebo od tekutín, ktoré sa pohybujú cez horninu a rozpúšťajú ju.
Popis k videu:
Rover NASA Perseverance zachytil video z vlastného pristátia pomocou sady kamier na zadnej strane plošiny sky crane a samotného roveru.
(zdroj:www.sciencenews.org)