Povrch hviezdy Betelgeuse na infračervenej vlnovej dĺžke 1,64 mikrometrov, snímaný interferometrom IOTA. Obrázok bol rekonštruovaný dvomi odlišnými postupmi, ktoré dali rovnaký výsledok.

Na povrchu Betelgeuse, blízkej hviezdy patriacej do skupiny červených obrov, boli pomocou interferometrie objavené 2 obrovské jasné škvrny.

Betelgeuse, jedna z hviezd súhvezdia Orión vzdialená približne 640 ly, je 600 krát väčšia ako Slnko a vyžaruje až 100 000 krát viac energie. Tak, ako pozorujeme škvrny na slnečnom disku, podarilo sa ich objaviť aj na povrchu Betelgeuse. Ich rozmery sú však mnohonásobne väčšie - porovnateľné s vzdialenosťou Slnko - Zem (1 AU).

Medzinárodný tím astronómov pozoroval hviezdu súčasne tromi ďalekohľadmi Infrared Optical Telescope Array (IOTA) spojenými interferometrom, čo umožnilo pozorovať detaily na povrchu hviezdy. K preneseniu zaznamenaných údajov na reálny obrázok použili vedci rôzne počítačové modely a odhalili tak 2 jasné škvrny v blízkosti stredu hviezdy.

Pozorovanie je prvým prípadom priamej detekcie konvekcie na inej hviezde. Konvekcia je prenos tepelnej energie pohybom hmoty, ktorá stúpa z hlbších teplejších miest do vrchných chladnejších. Na povrchu detegujeme konvektívne cely (bubliny) ako teplejšie oblasti. Po ochladení klesá späť do vnútra hviezdy. Príkladom konvekcie je napr. vrenie vody.

Analýza oboch škvŕn ukázala, že väčšia z nich zaberá ? priemeru hviezdy (1,5 AU) a teplota v nich presahuje priemernú teplotu hviezdy (3600 K) o 500 K. Je to úplne inak ako na Slnku, kde konvektívne cely len zriedka presiahnu 1/40 jeho priemeru (2 priemery Zeme).

Konvektívne cely hrajú dôležitú úlohu vo vysvetlení scvrkávania sa hviezdy (o 15 % za uplynulých 15 rokov) a obrovského výronu hmoty, ktorý siaha od hviezdy do vzdialenosti 30 AU (vzdialenosť Slnko - Neptún).

Ďalší prieskum umožní astronómom zistiť napr. dĺžku ich života a viac tak porozumieť stavbe a evolúcii červených obrov.



(zdroj:www.astronomynow.com)