V jednom z predchádzajúcich článkov, ktorý bol venovaný meteoritu Košice, sme sĺúbili pozrieť sa trochu do minulosti a pripomenúť si osudy meteoritov nájdených u nás. Slovensko nie je práve najväčšia krajina, jeho plocha zaberá približne len 0,33‰ z celkového povrchu pevniny na Zemi. V našej histórii však evidujeme 6 nálezov meteoritického materiálu nájdeného na našom súčasnom území.
Mimochodom štatistiku suverénne vedie Antarktída (19884), nasledovaná USA (1346) a z pochopiteľných dôvodov púštnymi krajinami Lýbia (1302), Austrália (578), Omán (511), Alžírsko (452)...* Pri podrobnejšom pohľade na tie slovenské zistíme, že polovica z nich sú nálezy starších meteoritov bez dokladovaného pádu. Zostávajúce tri však boli dohľadané na základe pozorovaného preletu atmosférou Zeme. Prvé dva staršie nálezy sú železné oktaedrity, zostávajúce potom kamenné chondrity. Ich prehľad zobrazuje tabuľka a následne stručný popis najdôležitejších parametrov.
1. LenartovMeteorické železo - nález koniec októbra 1814
Miesto nálezu – severné svahy Čergovského pohoria v blízkosti obce Lenartov západne od Bardejova len 2 km od poľských hraníc. Zalesnený svah v bahnitej pôde blízko prameňa.
Vzhľad – nápadne ťažký takmer polmetrový balvan, s povrchom pokrytým hrdzou. Po zoškrabaní hrdze sa objavil lesklý kov, ktorý spočiatku považovali za striebro.
Hmotnosť - približne 108,5 kg
Nálezca - pastier, najprv chcel dať hrudu roztaviť a zhotoviť zvon pre miestny kostol. Nález odkúpil majiteľ pasienkov J. Kape a venoval ho múzeu v Budapešti. V roku 1815 meteorit skúmaný odborníkmi. A. Widmanstätten napríklad leptal leštené plochy aby zistil vnútornú stavbu. Samotný povrch bol silne zoxidovaný, keďže meteorit ležal v močaristej pôde.
Klasifikácia – oktaedrit
Zloženie – nájdené veľké množstvo oklúzií s plynmi, prevažne vodíkom
90,4 % železo
8,8 % nikel
0,5 % kobalt
0,3 % fosfor
stopy – gálium, germánium, irídium.
V muzeálnych zbierkach po celom svete známy ako Lenartovské železo.
Najväčší kus - 73,6 kg Budapešť
Najväčšie úlomky - 2,9 kg Budapešť, 3,25 kg Viedeň, 3,5 kg Tübingen, 0,25 kg Chicago.
2. Oravská MaguraMeteorické železo - nález okolo roku 1835.
Miesto nálezu – svahy Oravskej Magury západne od obce Slanica, dnes zatopenej Oravskou priehradou, južne od Námestova.
Vzhľad – veľký počet balvanov hmotnosti 1 – 42 kg, vzhľad železnej rudy s povrchom pokrytým 1-2 mm hrubou hrdzavo hnedou vrstvou. Väčšina kusov mala šošovkovitý tvar.
Nález - robotníci z okolitých železných hutí považovali meteority za kvalitnú železnú rudu – roztavili až cca 1600 kg vzácneho meteorického materiálu. Tavenie skončilo až keď W. Haidinger v roku 1844 zistil podstatu nálezov. Nikdy nebol nájdený väčší kráter, išlo teda asi o hromadný pád väčšieho počtu meteoritov. Od roku 1849 meteorit skúmaný odborníkmi. Pravdepodobne v dôsledku nárazu obsahuje množstvo rozdrvených krehkých nerastov, ako sú schreibersit, cohenit, cliftonit a drobné zrnká diamantu. Približne polovica kusov má pravidelné Widmanstättenove obrazce, u druhej polovice sú nepravidelne vyvinuté.
Klasifikácia – oktaedrit
Zloženie - 92,6 % železo
6,7 % nikel
0,5 % kobalt
0,2 % fosfor
stopy – gálium, germánium, irídium.
V muzeálnych zbierkach po celom svete sa nachádza približne 200 kg materiálu známeho ako Magurské železo.
Najväčší kus - 45,5 kg Tübingen
Najväčšie úlomky - 10,6 kg Viedeň, 10,1 kg Berlín, 9,0 kg Londýn.
3. DivinaKamenný meteorit - pád 24. 7. 1837 o 11:30 h
Miesto pádu – juhovýchodné svahy Javorníkov v blízkosti obce Divina 6 km severozápadne od Žiliny
Vzhľad – orientovaný celotvar s tmavou povrchovou kôrou. V šedej základnej hmote sú tmavšie sférické chondry. Ešte 30 minút po páde bol zreteľne teplý.
Klasifikácia – chondrit
V muzeálnych zbierkach je pomerne raritný, známy ako Kameň z Diviny.
Najväčší kus - 9,9 kg – Budapešť
Najväčšie úlomky - 0,26 kg Praha, 0,06 kg Viedeň.
4. Veľké BorovéKamenný meteorit - pád 9. 5. 1895
Miesto pádu – v blízkosti obce Veľké Borové severozápadne od Liptovského Mikuláša, na pomedzí Oravy a Liptova. Pád pozorovali miestny obyvatelia idúc do kostola, následne bolo niekoľko fragmentov nájdených.
Vzhľad – orientovaný kvapkovitý celotvar s jemnou tmavou natavenou povrchovou kôrou. Vo svetlej základnej hmote sú riedko rozptýlené, pevne uchytené sklovité chondry.
Klasifikácia – chondrit
Známy ako Kameň z Liptova – v muzeálnych zbierkach raritný.
Najväčší kus - 5,9 kg Budapešť
Najväčšie úlomky - 0,18 kg Chicago, 0,05 kg Londýn.
5. RumanováKamenný meteorit - nález august 1994
Miesto nálezu – na poli v blízkosti obce Rumanová asi 10 km severovýchodne od Serede. Nájdený pri žatve zaseknutý v nožoch kombajnu. Nálezca – agronóm J.Tehlár. Podozrivý kameň hrdzavej farby nezvyklý v chotári medzi bielymi kremeňmi a sivými vápencami.
Vzhľad – mimoriadne ťažký kameň hrdzavej farby. Celková hmotnosť 4,3 kg, pri vyberaní z kombajnu bol rozbitý na 3 väčšie a 4 menšie úlomky. Relatívne hladký, silne zvetraný povrch, s povlakmi hydroxidov železa obsahujúci rôzne minerály, najviac olivín a enstatit a tiež chondruly veľkosti 0,1–2,5 mm.
Klasifikácia – chondrit
Zloženie – 21,2 % železo
18,2 % kremík
13,2 % horčík
1,8 % síra
1,3 % nikel
1,0 % hliník
stopy – vápnik, sodík, uhlík, mangán, fosfor, titán, chróm, kobalt a draslík.
Známy ako Kameň z Rumanovej, nachádza sa v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
6. KošiceKamenný meteorit - pád 28. 2. 2010
Miesto nálezu - lesnatá oblasť západne od Košíc. Miesto dopadu bolo na základe svedeckých výpovedí a záznamu preletu atmosférou vypočítané s vynikajúcou presnosťou odborníkmi z AsÚ AVČR v Ondřejove (Dr. Borovička, Dr. Spurný). Následné expedície dosiaľ zozbierali 77 fragmentov.
Vzhľad - tmavé kamene so zväčša oblými hranami a natavenou kôrou.
Klasifikácia - chondrit
V súčasnosti prebieha analýza vzoriek pod dohľadom odborníkov z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave a AsÚ SAV v Tatranskej Lomnici. Viac informácii o tomto meteorite sa dočítate v našich predchádzajúcich
článkoch.
Najväčší kus - 2,19 kg.
* - údaje Natural History Museum London, 2011