Fanúšikovia kozmonautiky si nenechali 17. marca 2022 ujsť priamy prenos z prevozu gigantickej rakety SLS v štartovacej konfigurácii na rampu 39B Kennedyho vesmírneho strediska na Floride (presnejšie na miesto, kde kedysi stála rampa 39B pre štart raketoplánov, no jej obslužná veža bola zbúraná). SLS je súčasná obdoba legendárnej rakety Saturn V. Podobne ako ona, aj SLS má raz vyniesť ľudí na dráhu k Mesiacu. Nebude to však pri jej prvom lete a jej prvý let ani v blízkej dobe nepríde. Zostava sa totiž z rampy vráti späť do haly VAB. Na vine nie je porucha ani neočakávaná zmena plánov. Naopak, to, že sa raketa po prevoze na štartovací komplex vráti späť do svojej montážnej haly, je presne v súlade s postupom.

Cesta tejto rakety na rampu, jej napojenie na obslužnú vežu rampy a skúšobné odpočítavanie sú totiž pre tento kolos natoľko nové, že je nutné raketu pred ostrým odpočítavaním znova prekontrolovať, odstrániť nadbytočné senzory pridané za účelom testovania, nabiť jej akumulátory, a až potom ju vyslať opäť na rampu. Opätovné operácie v montážnej hale by mali trvať asi 30 dní, presná dĺžka tejto doby však bude závisieť od toho, aké problémy predchádzajúce testy odhalia.

Podľa súčasných plánov by „ostrý“ vývoz SLS mal prebehnúť v posledný májový týždeň a štart začiatkom júna. Ak sa napríklad kvôli neočakávaným poruchám toto štartovacie okno nestihne, ďalšie sa otvára až 29. júna. Limitujúca pre štartovacie okno je, prirodzene, poloha Mesiaca voči miestu štartu, ale aj požiadavka, aby pristátie kozmickej lode do Tichého oceánu prebehlo za denného svetla. Po štarte čaká kozmickú loď Orion bez posádky misia Artemis I, oblet Mesiaca a návrat na Zem. Pri tejto misii bude okrem iného testovať aj nové ochranné prostriedky proti radiácii, ktoré sú nevyhnutné pred plánovanými dlhodobejšími ľudskými letmi na Mesiac. Pri misii Artemis II pôjde znova o oblet Mesiaca, no už s posádkou – teda o akúsi obdobu misie Apollo 8. Artemis III bude zase novodobým Apollom 11 – jej posádka už pristane na mesačnom povrchu.

Raketová montážna hala VAB (Vehicle Assembly Building), z ktorej SLS vyrazila na svoju prvú púť na rampu, je od svojho dokončenia v roku 1966 stále najväčšou raketovou montážnou halou na svete. Bola navrhnutá tak, aby sa z nej aj tie najväčšie rakety dali vyviezť v palebnom postavení, čiže vztýčené. Odpadajú tak problémy, ktoré nastávajú pri vztyčovaní rakety až na rampe. Všetko si však vyberá svoju daň – VAB musí mať sústavne v prevádzke 125 ventilátorov, ktoré neustále vymieňajú jej vzduch, inak by sa jeho vlhkosť skondenzovala do oblakov. Aj keď na svete existujú aj oveľa vyššie budovy ako 160-metrová VAB, nijaká iná z nich nie je bez horizontálneho členenia. VAB je tak jedinou stavbou sveta, v ktorej by sa dokázali tvoriť oblaky.

Raketa SLS meria 98 metrov a bez tekutých pohonných látok, ktoré sa do nej natankujú až na rampe, váži takmer 1 600 ton. Podobne ako ostatné vertikálne vyvážané rakety, musí cestovať aj so svojou mobilnou vypúšťacou plošinou. Na rozdiel od svojich predchodcov, Saturnu V či raketoplánov, si raketa SLS z VAB nesie rovno aj svoju obslužnú vežu. Týmto komplexom pomaly pohybuje pásový transportér crawler. Prvý vývoz začal 17. marca a bol dokončený 18 marca po 10 hodinách a 28 minútach. Počas cesty transportér so zostavou prudko zabrzdil, aby sa sledovala dynamická odozva rakety.

Na rampe začala simulácia predštartovných činností. Jej súčasťou malo byť aj skúšobné odpočítavanie vrátanie plnenia rakety pohonnými hmotami. To sa však zatiaľ v plnom rozsahu neuskutočnilo, hoci prebehli už dva pokusy. Pri prvom z nich sa objavila porucha ventilu. Padlo rozhodnutie, že vadný ventil sa vymení až po návrate rakety do VAB. Pri druhom pokuse 14. apríla sa mal natankovať aspoň centrálny stupeň a v hornom stupni, ktorý vinou chybného ventilu nemôže byť plne natankovaný, sa malo iba chladiť palivové potrubie. No vodíková nádrž sa nenaplnila ešte ani z polovice a kyslíková ani z desatiny, keď došlo k úniku paliva. 17. apríla teda NASA rozhodla, že ďalšie pokusy prebehnú až po oprave rakety vo VAB. Počiatkom apríla zastihla raketu na kozmodróme búrka a jej bleskozvody zasiahli štyri blesky. Neovplyvnili však žiadne systémy.

Kým bola raketa na rampe, nezávisle od nej sa v Utahu otestoval aj motor záchranného systému zostavy. Podobne ako v dobách Apolla bude aj pre novodobých mesačných astronautov k dispozícii záchranná vežička, ktorá je schopná v prípade havárie nosnej rakety odniesť loď Orion do bezpečia.

V súvislosti s blížiacim sa návratom na Mesiac sa tiež otvárajú posledné zapečatené vzorky privezené v rámci programu Apollo. Tieto vzorky boli zapečatené približne päťdesiat rokov, aby sa k ich výskumu prikročilo, až keď budú k dispozícii pokročilejšie vedecké metódy a nástroje.