16. novembra 2022 sme sa po zhruba polroku odkladov konečne dočkali. Najvýkonnejšia nosná raketa súčasnosti, SLS, predviedla svoj premiérový let. Začala tak prvá misia nového kozmického programu Artemis, ktorého cieľom je tentoraz už dlhodobejší návrat ľudí na Mesiac.

Štart SLS má za sebou množstvo odkladov. Posledný vhodný termín, o ktorom sme vás v našich článkoch informovali, bol 27. september. Už 3. septembra na tlačovej konferencii NASA však bolo oznámené, že štart sa neuskutoční skôr ako na prelome septembra a októbra. 10. septembra NASA vymenila diel na rakete SLS, ktorý sa stal príčinou odvolania druhého pokusu o premiérový štart rakety. Po dohadoch, či sa má kvôli oprave zostava vrátiť do haly VAB alebo nie, NASA napokon zvolila variant opravy priamo na štartovacej rampe. Za týmto účelom bola okolo miesta opravy vybudovaná ochranná obálka, ktorá hardware chránila pred počasím. 21. septembra NASA vykonala ďalšiu skúšku tankovania SLS, aby overila úspešnosť opravy dielu, cez ktorý sa napúšťa palivo do rakety. Počas skúšky sa znova objavil únik vodíka na rovnakom mieste ako predtým. Problém však nebol závažný. Väčšiu starosť robilo zainteresovaným počasie. Z dôvodu blížiacej sa tropickej búrky napokon 26. septembra NASA zrušila aj tretí pokus o premiérový štart rakety SLS k Mesiacu. Z technického hľadiska pritom plánovanému štartu v deň 27. septembra 2022 nič nebránilo. Kvôli prudkému vetru sa ale zostava namiesto do vesmíru vydala naspäť do haly VAB.

13. októbra NASA potvrdila, že k ďalšiemu pokusu o premiérový štart SLS s kozmickou loďou Orion dôjde 14. novembra. 4. novembra sa zostava presunula naspäť na štartovaciu rampu. Blížila sa však ďalšia tropická búrka, termín štartu sa teda presunul o dva dni. 14. novembra v čase 7:54 SEČ sa začalo oficiálne odpočítavanie pred štartom, ktorý mal prebehnúť v ranných stredoeurópskeho času hodinách (V USA bola v tom čase ešte noc).

Raketa bola naplnená pohonnými hmotami a okysličovadlom. Objavilo sa zopár menších technických problémov. Napriek zhruba trištvrtehodinovému zdržaniu oproti prvému možnému času vzletu SLS napokon v čase 06:47 UT úspešne odštartovala. Ako aj pri programe Apollo, aj tu vyniesla raketa svoj náklad najprv na nízku, tzv. parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme a horný stupeň zostal pripojený k nákladu. Na rozdiel od programu Apollo však nová kozmická loď Orion roztvorila svoje solárne panely (Apollo ich nemalo). Už 1,5 hodiny po štarte (približne po dvoch obehoch okolo Zeme) sa horný stupeň rakety zažihol, aby nasmeroval zostavu k Mesiacu. Potom sa raketový stupeň oddelil od kozmickej lode a vykonal úhybný manéver. Pri poslednom zážihu sa nasmeroval na obežnú dráhu okolo Slnka. Po trojdňovom lete, ktorý dokumentovali kamery na koncoch solárnych panelov Orionu, vstúpila kozmická loď do Hillovej sféry Mesiaca. 21. novembra sa loď motorickým manévrom naviedla na orbitu okolo Mesiaca.

Misia Artemis 1 je bezpilotná. Okrem kozmickej lode Orion vyniesla ako druhotný náklad tiež desať malých družíc typu CubeSat. Tie boli umiestnené pod Orionom, v adaptéri, čiže zariadení, ktoré spája kozmickú loď s jej raketou. Po uvoľnení CubeSatov sa však polovica z nich potýka s väčšími či menšími problémami a signál jedného z nich sa nepodarilo zachytiť vôbec.

Na palube Orionu sa nachádzajú tri figuríny, jedna oblečená v skafandri, ďalšie dve figuríny v tvare torz ženského tela. Nesú mená Helga a Zohar, pričom Zohar má na sebe špeciálnu ochrannú vestu proti radiácii. Všetky tri figuríny sú plné senzorov, ktoré majú priniesť čo najvernejšiu predstavu o tom, aký dopad by táto misia mala na zdravie ľudskej posádky. Celková dĺžka trvania misia má byť 25,5 dňa a bude zakončená pristátím návratovej kabíny v oceáne na Zemi.

Hoci misia je prezentovaná predovšetkým ako počin americkej agentúry NASA, na rozdiel od programu Apollo má v nej nezastupiteľnú úlohu aj európska kozmická agentúra ESA. Tá totiž vyrába servisné moduly Orionu.