Šesť rokov pozorovaní sondou Venus Express poukázalo na veľké zmeny v zastúpení oxidu siričitého (SO₂) v atmosfére planéty. Jedným z vysvetlení takýchto zmien je výbuch sopky.

Hrubá atmosféra Venuše obsahuje asi miliónkrát viac SO₂ ako je tomu na Zemi, kde je takmer všetok tento jedovatý plyn produkovaný sopečnou činnosťou.

Väčšina SO₂ je na Venuši ukrytá pod vrchnou vrstvou oblakov, pretože molekuly tohto plynu sú v priebehu niekoľkých dní rozkladané slnečným svetlom. To znamená, že hocijaký SO₂ detegovaný v jej vrchnej atmosfére nad vrstvou mrakov sem musel byť doplnený z nižších vrstiev.

Povrch planéty pokrývajú stovky sopiek, no či sú aktívne alebo nie, ostáva otázne dodnes, čo poukazuje na dôležitý objav sondy Venus Express.

Táto sonda už našla niekoľko stôp poukazujúcich na nedávnu sopečnú aktivitu. Prehliadky v infračervenom svetle objavili výtoky lávy z vrcholov sopiek, ktorých zloženie sa odlišovalo od zloženia ich okolia. Z toho vyplýva, že k erupciám došlo v geologicky nedávnej minulosti.

Najnovšie merania koncentrácie SO₂ vo vrchnej atmosfére počas 6 rokov poskytli iný dôkaz. Hneď po prílete k Venuši v roku 2006 sonda zaznamenala výrazný prebytok SO₂ oproti priemernej hodnote nasledovaný prudkým poklesom do hodnôt desaťkrát nižších ako dnes.

Podobný pokles bol pozorovaný aj sondou Pioneer Venus v rokoch 1978 až 1992. V tom čase si vedci mysleli, že došlo k výbuchu jednej alebo viacerých sopiek krátky čas pred príletom sondy k planéte.



Zmeny v koncentrácii SO₂.

Plyn môže byť do vrchnej vrstvy atmosféry vynesený samotným výbuchom sopky, alebo prúdením v atmosfére, ktorému ešte stále vedci úplne nerozumejú. Atmosféra Venuše totiž rotuje omnoho rýchlejšie ako samotná planéta. Horná vrstva mrakov obehne okolo planéty za 4 pozemské dni, kým jedno otočenie okolo osi jej trvá 243 pozemských dní. Takáto rýchla cirkulácia rozfúka SO₂ po celej atmosfére, takže je potom veľmi ťažké zistiť polohu zdroja tohto plynu. 

Vedci uvažujú, že ak je za počiatočné zvýšenie koncentrácie zodpovedná sopečná činnosť, jednalo sa skôr o pokojnejšie erupcie niekoľkých aktívnych sopiek, ako o jeden mohutný výbuch.
 
Sledovaním stopových plynov v atmosfére vedci odhaľujú, ako planéta Venuša funguje ako celok.



(zdroj:www.esa.int)