Ďalšie dva lety zostavy Superheavy Starship, ktoré prebehli od posledného spomenutého (siedmeho) testovacieho letu sústavy, boli len o málinko úspešnejšie než predošlý let Starship druhej generácie. Začalo sa hovoriť o tom, že kozmická loď Starship druhej generácie bola pre spoločnosť SpaceX krokom zlým smerom. Zaklincovala to aj skutočnosť, že exemplár Starship pripravovaný na desiaty let explodoval ešte na Zemi. Zatiaľ posledná, desiata misia, však reputáciu tejto kozmickej lode napravila, pretože konečne išlo pre zmenu takmer všetko podľa plánu. Táto Starship dokonca dokázala aj to, čo predošlé Starshipy nie – úspešne vypustiť do kozmu makety družíc.

Ôsmy testovací let mal mať podobné ciele ako siedmy testovací let, len počet makiet družíc Starlink, ktoré mala Starship vyniesť, sa znížil z pôvodných desať na štyri. Prebehol 7. marca 2025 krátko po polnoci zo základne Starbase, ako vždy. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Až do separácie stupňov prebiehal dobre. Rakete Superheavy nenabehli pri brzdiacom zážihu, ktorý ju mal naviesť naspäť na rampu, dva z jej motorov Raptor. Zvyšných 11 normálne fungujúcich motorov to však vykompenzovalo. Pri záverečnom brzdiacom zážihu jeden z týchto chybných motorov už naskočil. Superehavy absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks.

Kozmická loď Starship už toľko šťastia nemala. Sedem minút a štyridsaťpäť sekúnd po štarte sa na jednom z jej motorov, ktoré používa pri prelete kozmický priestorom, objavilo vážne prepálenie dýzy. To vyústilo osem minú aj štyri sekundy po štarte do explózie motoru. Výbuch, ktorý vznikol zrejme dôsledkom neúmyselného premiešania pohonných látok, poškodil aj ostatné vákuové motory. Starship sa dostala do nekontrolovanej rotácie. Po 86 sekundách od explózie sa stratila aj telemetria, čo bol pravdepodobne dôsledok zničenia lode autodeštrukčným systémom. Tak ako aj pri predošlom lete, aj teraz pozemskí pozorovatelia zaznamenali množstvo trosiek. Po nehode prebehlo dôkladné testovanie motorov Raptor vrátane viac než stovky dlhých zážihov týchto motorov na Zemi.

28. mája 2025 prebehol deviaty testovací let. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Bolo to však v rámci testov nebezpečnejšej formy návratu, pri ktorom na raketu pôsobil vyšší aerodynamický odpor. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch a dosiahla cieľovú dráhu. Zlyhal však otvárací mechanizmus jej nákladového priestoru, preto ani nevypustila makety družíc, ani neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry. Kontakt bol prerušený 46 minút po štarte.

Štvrtý exemplár Starship 2. generácie mal štartovať niekedy koncom júna. Stalo sa však čosi neočakávané. Keď túto loď na testovacom stanovisku Massey’s 18. júna pripravovali na záverečný test, druhý statický zážih, premenila sa na ohnivú guľu. Stalo sa tak ešte v priebehu tankovania pohonných hmôt a dôvodom bolo zrejme poškodenie malej tlakovej nádrže na dusík na špičke lode. Poškodenie testovacieho stanoviska bolo pre SpaceX väčšou stratou než samotná kozmická loď. Hrozil niekoľkomesačný odklad desiateho testovacieho letu, lenže firma sa rýchlo vynašla a postavila improvizovaný testovací stôl.

Desiaty testovací let zostavy Superheavy Starship tak prebehol už 26. augusta 2025. Stal sa prvým plne úspešným letom kozmickej lode Starship druhej generácie. Počas misie došlo tiež vôbec po prvý raz v histórii Starship k úspešnému vypusteniu ôsmich makiet družíc Starlink, čo sa plánovalo už aj pri niekoľkých predchádzajúcich letoch. Rovnako po prvý raz vykonala cvičný deorbitálny zážih. Prvý stupeň Superheay podľa plánu mäkko dosadol do vôd Mexického zálivu aj so simulovaným výpadkom jedného motora a Starship zase navzdory simulovanému poškodeniu tepelného štítu mäkko dosadla do vôd Indického oceána.