Obrovské zásoby vody na Zemi mohli pochádzať z miestnych zdrojov v blízkosti vývoja protozeme a teda nemali by byť dopravované zo vzdialenejších oblastí Slnečnej sústavy.
Nová analýza meteoritov z vnútornej Slnečnej sústavy, čo je priestor v ktorom sa pohybujú štyri skalnaté planéty naznačuje, že stavebné kamene Zeme mali dostatok vody, ktoré by zodpovedalo množstvu vody na planéte. Voda ktorá bola produkovaná týmto prvotným stavebným materiálom, zdieľa veľmi úzku chemickú príbuznosť so zásobami vody v hlboko morskom prostredí.
Doterajšie predpoklady hovoria o tom, že Zem sa na počiatku formovala v mieste, kde bola takzvaná púšť na podobný materiál. Veľa vedcov sa teda prikláňa k tomu, že voda bola dodávaná na Zem koncom jej formovania a to zo vzdialenejších častí Slnečnej sústavy, vďaka asteroidom z vysokým obsahom ľadu. Avšak k novej teórii sa prikláňa aj odhad, že najväčšie rezervoáre vody na Zemi nie sú v moriach a oceánoch, ale že vnútro Zeme obsahuje oveľa viac vody ako je na povrchu.
Vedci analyzovali meteoritické enstatitové chondrity s cieľom otestovať, či materiál, ktorý formoval Zem, jej dodával zásoby vody. S množstvom chemických podobností so zemskými horninami sa tieto relatívne vzácne meteority všeobecne považujú za dobrú analógiu prachových a vesmírnych hornín z vnútornej slnečnej sústavy, ktoré tvorili stavebné bloky Zeme.
Zmerali teda množstvo vodíka v týchto meteoritoch. Je to ukazovateľ množstva H2O, ktoré tieto meteority dokážu vyprodukovať a vypočítali, že miestne medziplanetárne úlomky majú potenciál dodať najmenej trikrát viac vody, ako sa nachádza vo všetkých oceánoch. Samotné meteority vodu neobsahujú, avšak ukrývajú v sebe dostatok surovín, aby ju pri zahrievaní vytvorili.
Záver novej teórie s prihliadnutím na jej nedostatky teda pojednáva o tom, že voda v zemskom plášti a vnútri Zeme je a bola vytvorená týmito chondritmi. V molekulách vody na zemskom povrchu je pomer ťažkého vodíka (deutéria), k normálnemu vodíku iný ako v chondritoch avšak voda z podzemných ložísk sa s pomerom v týchto kameňoch zhoduje. Voda na povrchu je tu vďaka ľadovým asteroidom z vonkajšej Slnečnej sústavy pretože pomer deutérium - vodík v morskej vode je o niečo vyšší ako pomer plášťovej vody a teda je lepšie porovnateľný s pomerom zisteným v týchto ľadových asteroidoch.
V skratke: Voda pod povrchom sa vytvárala na počiatku enstatítovými chondritmi a po ukončení formovania zemského plášťa bola na povrch planéty prinesená asteroidmi z vonkajška sústavy.
Štúdium enstatitových (kosoštvorcový minerál zo skupiny pyroxénov) chondritov (na obrázku), druhu meteoritu s podobným materiálom, ktorý tvoril Zem, naznačuje, že prvotný stavebný materiál Zeme obsahoval viac vody aj keď sa z viacerých teórii predpokladá, že to bolo naopak.(L. Piani, Prírodovedné múzeum v Paríži)
(zdroj:www.sciencenews.org)
Bežný chondrit. Je to druh kamenného meteoritu, ktorý vznikol nahromadením prachu v materskej hmlovine. (H. Raab (Vesta))
