Predchádzajúci diel seriálu

Približne šesť hodín po štarte sa ďalším manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System) Columbia dostala na dráhu s vyšším apogeom a o trištvrte hodiny neskôr nasledoval manéver, ktorý jej dočasne eliptickú dráhu zmenil opäť na približne kruhovú vo výške 306 km. V čase 22:15 UT spustila posádka ďalší experiment, reaktor na výrobu mikroskopických latexových guľôčok. Toto zariadenie umiestnené na obytnej palube bolo prvýkrát použité už pri misii STS-3 a patrilo medzi civilné experimenty. Bez úspechu sa skončili pokusy astronautov uviesť do prevádzky experiment deviatich študentov z Utahu.

Armáda zase mala inú starosť – či sa nevyzradí, aký experiment má v nákladovom priestore. S priamymi televíznymi zábermi z paluby súhlasila len pod podmienkou, že nebudú ukazovať nákladový priestor. Kvôli nutnosti natočiť brucho raketoplánu k Slnku však armádne zariadenie mohlo zbierať údaje len v obmedzenej miere. Navyše na druhý deň letu došlo k bližšie nešpecifikovanej mechanickej poruche tohto zariadenia. V tento deň, 28. júna, boli postupne spustené aj ďalšie experimenty: zariadenie pre kontinuálnu elektroforézu a experiment pre výskum žiarenia povrchu raketoplánu.

29. júna sa uskutočňovali pokusy s manipulačným ramenom raketoplánu RMS (Remote Manipulator System). Na jeho konci bol umiestnený detektor kontaminácie IECM (Induced Environment Contamination Monitor), ktorý mal zisťovať množstvo splodín z motorov RCS (Reaction Control System). Z dôvodu technických porúch však nezískali žiadne údaje a posádka len zbytočne vyplytvala palivo zo svojich orientačných motorčekov. Spodok raketoplánu zrejme ešte zostával vlhký a tak bolo rozhodnuté, že Columbia ho bude vystavovať Slnku aj nasledujúcu noc.

Ráno, 30. júna, riadiace stredisko zhodnotilo, že spodok raketoplánu konečne vyschol. Na radosť študentov z Utahu posádka tiež uviedla ich experiment do prevádzky, keď v ňom vymenila prerušený kábel.

Pri skúškach zatvárania dverí do nákladového priestoru nastali problémy. Ľavobočné krídlo dverí sa v dôsledku tepelnej deformácie spôsobenej nerovnomerným zahrievaním nedarilo uzavrieť. Riadiace stredisko sa rozhodlo uviesť raketoplán do rotácie okolo pozdĺžnej osi, aby bol zahrievaný rovnomerne zo všetkých strán. Po tomto zásahu na ďalší deň sa už problematické krídlo dverí uzavrieť podarilo. Uskutočňovali sa tiež pilotné skúšky, počas ktorých Columbia prešla na dovtedy najvyššiu dráhu raketoplánu nad Zemou – vo výške 324 km. Mattingly tiež vyskúšal obliekanie si skafandru pripravovaného pre budúce výstupy do otvoreného priestoru z raketoplánu. Prebiehalo to lepšie ako pri simuláciách stavu beztiaže v lietadle. Tieto výsledky určite potešili dvoch členov posádky, ktorí mali vyskúšať výstup do otvoreného vesmíru už pri nasledujúcom lete.

Šiesty deň letu bol venovaný predovšetkým ukončovaniu experimentov a prípravám na pristátie.

Pristátie prebehlo 4. júla, na americký Deň nezávislosti. Sledovalo ho viac ako pol milióna divákov vrátane vtedajšieho prezidenta Raegana. Pristátie sa uskutočnilo na kalifornskej základni Edwards Air Force Base, ktorú v ten istý deň opustil na chrbáte Boeingu 747-SCA druhý dokončený letuschopný exemplár raketoplánu – Challenger. Motorický pristávací manéver Columbie sa uskutočnil o 11:10 východoamerického letného času. Zostup do atmosféry bol o niečo strmší než pri predchádzajúcich letoch a stroj musel kvôli inému sklonu dráhy aj viac manévrovať. Prvýkrát sa odskúšalo pristátie na novej betónovej dráhe. Pôvodne bola v pláne aj skúška pristávania pri vplyve bočného vetra, tá však neprebehla, pretože počasie bočný vietor v tento deň nedoprialo. Kolesá hlavného podvozku sa dotkli pristávacej dráhy v čase 16:08:40 UT. Asi o desať sekúnd na dráhu dosadlo aj predné koleso. Dojazd Columbie meral 2945 metrov.

Let STS-4 potvrdil, že testovacie misie stačili – počas neho sa objavilo „len“ 16 porúch na družicovom stupni. Zdá sa to byť veľa, ale družicový stupeň raketoplánu je tým najzložitejším strojom, aký dovtedy kozmonautika poznala, a pre porovnanie, pri prvom lete sa na ňom napočítalo až 61 porúch. Každou ďalšou misiou toto číslo mierne klesalo, žiadna však nedosiahla také dobré skóre funkčnosti, ako práve STS-4. Operačné misie sa mohli začať.