STS-41-B: Voľne vesmírom so smolou za pätami 1/2

  • Jana Plauchová | 2 Február 2024
    Kozmonautika
Štart. Zdroj: NASA
Po STS-9 by sme očakávali misiu označenú ako STS-10. Namiesto toho však počiatkom februára 1984 odštartoval raketoplán Challenger na let s veľmi neobyčajnou šifrou – STS-41-B. Pri tejto misii sa totiž po prvýkrát použil nový spôsob označovania letov. Na začiatku sa lety označovali skratkou STS, za ktorou nasledovalo poradové číslo, v akom bola misia schválená. Od letu STS-41-B sa dva roky používala o niečo komplikovanejšia metóda: Za skratkou STS nasledovalo číslo rozpočtového roku, do ktorého príslušný let patril. Rozpočtový rok sa v USA začína vždy 1. októbra predchádzajúceho roka. Potom nasledovalo číslo označujúce miesto štartu. Vo všetkých misách sa objavilo len číslo 1, ktoré označuje Kennedyho vesmírne stredisko. Plánovalo sa, že tam raz bude figurovať aj číslo 2, kalifornská základňa Vandenberg AFB, ktorá však ešte nebola na štarty raketoplánov uspôsobená – a nikto nevedel, že ani nikdy nebude. Napriek všetkým sklzom, predraženiam a odkladom však vidieť, že v USA stále panoval optimizmus ohľadom frekvencie a možností štartov raketoplánov. Nie však priveľký, lebo anglická abeceda má len 26 písmen a záverečné písmeno označovalo plánované poradie tejto výpravy v rozpočtovom roku. Pripomeňme, že ešte v roku 1980 sa počítalo so 40 štartmi ročne. Poradie letu sa mohlo zmeniť, písmeno však ostalo. Napríklad označenie STS-41-B znamená, že ide o misiu spadajúcu do rozpočtového roku 1984, štartujúcu z Kennedyho vesmírneho strediska ako druhý plánovaný let (hoci bol napokon realizovaný ako prvý). Podľa pôvodného označenia by sa tento let nazýval STS-11.

Misia nebola príliš úspešná. Napriek tomu sa práve zábery z nej často používajú na ilustráciu pokroku vo vede a technike či témy kozmonautiky vôbec. Je to vďaka tomu, že pri tomto lete sa astronauti po prvý raz pohybovali v otvorenom vesmírnom priestore v skafandri úplne voľne, bez pútacieho lana, a svoj smer korigovali raketovými tryskami. Vznikli pri tom ikonické zábery. Vypustenie ani jednej z troch družíc, ktoré tvorili hlavný náklad Challengera, sa však zrealizovať podľa plánu nepodarilo.

Prípravy orbitera Challenger na jeho ďalšiu misiu boli veľmi poznačené dramatickým koncom predchádzajúcej misie STS-9 raketoplánu Columbia. Vďaka tomu sa na Challengeri nahradili novými všetky tri hydraulické čerpadlá APU a počítače boli vymontované a poslané výrobcovi na revíziu, či sa aj v nich nenachádzajú mikroskopické kovové čiastočky, ktoré, ako ukázalo vyšetrovanie, zavinili výpadky na Columbii. Keďže aj v počítačoch Challengera sa tieto častice našli, 4 z 5 počítačov boli vymenené a pribudol šiesty ako rezerva.

6. januára putoval Challenger do montážnej haly VAB, kde ho pripojili k vonkajšej palivovej nádrži ET a štartovacím motorom SRB. Štartovacia zostava sa na rampu presunula 12. januára a 14. januára sa začalo dvojdenné ukladanie družíc do nákladového priestoru. Na rampe prebehli tiež všetky komplexné predštartovné skúšky. 1. februára sa v čase T-43 hodín začalo záverečné odpočítavanie. 3. februára, o 08:00 (13:00:00 UT) miestneho času, presne na začiatku štartovacieho okna raketoplán odštartoval.

Po bezproblémovom vzlete za ideálnych poveternostných podmienok sa po 129 sekundách, v čase T+8:48 min, oddelili od hlavnej palivovej nádrže motory SRB. Po vypnutí hlavných motorov SSME zážih orbitálnych motorov OMS naviedol raketoplán na kruhovú dráhu vo výške 302 km.

Po otvorení nákladového priestoru bolo prvou úlohou posádky vypustiť družicu Westar 6. Táto družica mala slúžiť na vnútroštátnu telekomunikáciu v rámci USA. Westar 6 bola okolo 21:00 UT pružinami vymrštená do priestoru a po zhruba 45 minútach zažihla svoj urýchľovací motor. Motor však horel príliš krátko, len 15 sekúnd namiesto plánovaných 80. Družica sa preto nedostala na plánovanú obežnú dráhu 200 až 36 000 km a okrem toho prestala vysielať aj telemetriu. Z dôvodu tejto havárie bolo o dva dni odložené vypustenie druhej družice. Po odloženom vypustení však aj družica Palapa B-2 skončila podobne ako Westar 6 – jej motor zhasol príliš skoro a ani ona sa nedostala na plánovanú obežnú dráhu.

Galéria obrázkov k článku

Posádka misie STS-41-B. Sediaci sú piloti, vľavo veliteľ Vance D. Brand, vpravo druhý pilot Robert L. Gibson. Za nimi stoja letoví špecialisti, zľava doprava sú to Robert L. Stewart, Ronald E. McNair (o dva roky neskôr zahynul pri havárii raketoplánu Challenger a Bruce McCandless). Zdroj: NASA
Vzďaľujúca sa družica Westar 6. Zdroj: NASA