STS-41-B: Voľne vesmírom so smolou za pätami 2/2

  • Jana Plauchová | 26 Január 2024
    Kozmonautika
Robert Stewart pri samostatnom vesmírnom lete; známejšie sú však fotografie jeho kolegu McCandlessa. Zdroj: NASA
Predchádzajúci diel seriálu

Neúspechom skončil aj experiment s vypustením balónovej družice. Neotvorilo sa veko kontajnera, v ktorom bol balón umiestnený. Balón vnútri sa však napriek tomu začal napúšťať dusíkom. Pretlak napokon vyrazil veko, ale balón praskol. Challenger musel rýchlo odmanévrovať z blízkosti nebezpečných trosiek. Nedali sa teda zrealizovať plánované skúšky radarovej aparatúry, kvôli ktorým bola táto družica do vesmíru vynesená.

Dve zostávajúce družice boli po rozhodnutí odborníkmi ponechané svojmu osudu, až kým ich nezachytil raketoplán Discovery pri misii STS-51-A.

Z celej misie sa podarilo úspešne dokončiť len materiálové pokusy na západonemeckej družici SPAS-1A a dva výstupy do otvoreného priestoru. V priebehu piateho dňa letu vystúpili letoví špecialisti Bruce McCandless a Robert Stewart v skafandroch do nákladového priestoru raketoplánu po prvýkrát. McCandless preveril systémy manévrovacej jednotky MMU-1, ktorá umožňuje astronautom riadený pohyb vo vesmíre. Potom sa zamkol do manévrovacej jednotky, odpojil ju od lôžka a vyplával do prednej časti nákladového priestoru. Vyskúšal obraty na mieste aj prelet medzi prekážkami v nákladovom priestore. Následne dostal od veliteľa Branda povolenie vzdialiť sa 45 metrov od raketoplánu. Po návrate z tejto 12-minútovej cesty dostal povolenie na odlet do vzdialenosti až 90 metrov. Svoj výlet okomentoval takto: "Ten pohľad, ktorý tu mám, to je niečo celkom iné, ako keď človek pozerá z kabíny lietadla. Tomuto hovorím panoráma!"

Stewart mal však rôzne problémy, nepodarilo sa mu napríklad zachytiť úchytky na náradie na montážnej plošine, ktorá sa nachádza na konci manipulátoru RMS. S tým mu pomohol McCandless po svojom druhom návrate, ale vzhľadom na časový sklz dostal Stewart povolenie len na jeden let od raketoplánu. Napokon sa Stewart od neho vzdialil až na 93 metrov. McCandless prevzal jeho miesto na plošine a skúšal pohyby na manipulátore RMS, ktorý ovládal McNair. Po šiestich hodinách pobytu v otvorenom priestore sa obaja astronauti vrátili do prechodovej komory a následne do raketoplánu.

Druhý výstup do otvoreného priestoru prebehol počas siedmeho dňa letu. Pre poruchu na záložnom systéme riadenia bočného pohybu zápästia manipulátora však Stewart a McCandless nemohli trénovať s manipulátorom. Tentoraz išlo o skúšanie manévrovacej jednotky MMU-2. Na konci výstupu sa uvoľnil adaptér na prichytenie nôh astronautov v nákladovom priestore. McCandlessovi sa ho však pri spolupráci s Brandom, ktorý vhodne manévroval s raketoplánom, podarilo zachytiť. No napriek dobrým výsledkom týchto pokusov sa toto raketové kreslo neujalo. Kozmonaut pohybujúci sa samovoľne v priestore bez pútacieho lana tak ešte na dlhé roky ostal iba v žánri sci-fi.

Po jednodňovom odpočinku sa 11. februára začali prípravy na pristávanie. 169-sekundový zážih motorov OMS prebehol nad Indickým oceánom. V pravom module OMS bolo úmyselne nechaných asi o 800 kg viac pohonných hmôt ako v ľavom, aby piloti vyskúšali možnosti riadenia nevyváženého raketoplánu. Challenger bezpečne pristál o 12:16 UT na dráhe 15 na Kennedyho vesmírnom stredisku. Dojazd do úplného zastavenia meral 3285 metrov. Išlo o vôbec prvé pristátie raketoplánu na KSC na Floride, hoci bolo plánované už pri lete STS-7. Vtedy sa však kvôli nepriazni počasia nemohlo uskutočniť.

Galéria obrázkov k článku

Robert Stewart nad nákladovým priestorom Challengera. Zdroj: NASA
Bruce McCandless pri testoch na manipulátore RMS. Zdroj: NASA
Bruce McCandless pláva vesmírom ďaleko od raketoplánu. Zdroj: NASA
SPAS-1A, objekt v strede nákladového priestoru raketoplánu. Zdroj: NASA