Predchádzajúci diel seriálu

Prvé dva pokusy o mäkké pristátie Sovietskeho zväzu na Mesiaci sa k Mesiacu ani nepriblížili. Havarovali vinou ich nosných rakiet. Tretí lander síce takisto nesplnil svoj cieľ, ale aspoň sa k nemu priblížil natoľko, že si vyslúžil označenie Luna. Identická sonda so sondou z prvého pokusu ZSSR o pristátie na Mesiaci bola dňa 2. apríla 1963 vynesená raketou Molnija-L (Voschod) na parkovaciu orbitu okolo Zeme vo výške približne 176 km. Potom Luna 4 opustila zemskú orbitu. Počas letu však neprebehla nijaká korekcia jej dráhy, a tak Mesiac minula. Stalo sa tak vo vzdialenosti 8 500 km od jeho povrchu. Ďalší osud sondy je neistý – pravdepodobne prešla na obežnú dráhu okolo Slnka. To bol posledný pokus o dosiahnutie Mesiaca v roku 1963.

Začiatkom roka 1964 prišiel rad na už šiestu sondu programu Ranger, prvú z tretieho bloku. Vážila takmer 369 kg, hoci už neobsahovala puzdro so seizmometrom. Jej hlavným cieľom bolo podrobne snímkovať Mesiac desať minút pred dopadom naň. Na tento účel mala kužeľový stožiar s televíznou aparatúrou, ktorý vystupoval zo šesťuholníkového tela sondy. Bola vybavená celkove šiestimi kamerami, z ktorých dve boli plne skenujúce.

Sonda bola dokončená koncom roka 1963. Vzhľadom na predchádzajúce neúspechy mesačných sond napísal riaditeľ JPL riaditeľovi NASA list so žiadosťou o nezávislú komplexnú previerku všetkých systémov misie. Previerka sa uskutočnila a nenašla žiadny nedostatok, ktorý by viedol k odloženiu štartu. Obava z havárie ale aj tak pretrvávala, a tak sa NASA rozhodla, že číslo 6 pridelí misii Rangeru len v prípade úspešného štartu. V opačnom prípade mal byť označovaný ako Ranger A, ako prvá sonda tretieho bloku programu Ranger. Tento spôsob označenia mal v očiach verejnosti znížiť hrozivý počet neúspešných sond, ale nezafungoval.

23. decembra sa budúci Ranger 6 presúval na floridský kozmodróm a tím vedcov zatiaľ vyberal cieľovú oblasť jeho dopadu na Mesiac. Zvolila sa oblasť v Mori pokoja, v ktorej mali byť v čase dopadu sondy veľmi dobré svetelné podmienky na snímkovanie a zároveň sa o nej už vtedy uvažovalo ako o jednej z najlepších pristávacích lokalít v projekte Apollo.

Odpočítavanie prebiehalo hladko. 30. januára 1964 v čase 15:49:00 UT sa raketa Atlas Agena B odpútala aj so svojím nákladom z rampy. Raketa pracovala bezchybne, to sa však nedalo povedať o samotnom Rangeri. Asi dve minúty po štarte sa podľa telemetrie neočakávane zapol televízny systém a po šiestich sekundách sa sám vypol. Podľa prijímaných údajov bolo ďalej všetko v poriadku. Raketa zvládla navedenie na parkovaciu dráhu vo výške 160 km, aj jej správne opustenie. Nasledovalo úspešné rozvinutie všetkých prvkov sondy. Dráha bola perfektná a výborne dopadla aj jej korekcia na druhý deň letu. V riadiacom stredisku stúpalo nadšenie. Starosti technikom robilo len to záhadné zapnutie televízneho systému počas štartu.

2. februára mala sonda dopadnúť na Mesiac, len pár kilometrov od požadovaného miesta. Osemnásť minút pred dopadom sa začali zapínať kamery. Trinásť minút do dopadu sa očakávali prvé snímky. Žiadne však do riadiaceho strediska nedorazili. Pracovníci riadiaceho strediska zahájili horúčkovité úsilie, aby štrajkujúce kamery oživili, avšak márne. Sonda do Mesiaca narazila v čase 09:24 UT bez toho, aby predtým odoslala nejaké fotografie. Dodnes nie je úplne jasné, čo zlyhalo, ale predpokladá sa, že ono záhadné zapojenie a vypojenie kamier pri štarte indikovalo skrat.

Ranger 6 tak možno označiť za ďalšiu neúspešnú mesačnú sondu. Málo chýbalo, aby toto zlyhanie neviedlo k drastickým škrtom v rozpočte NASA.

Pokračovanie