Ťažké začiatky v dobývaní Mesiaca 13

  • Jana Plauchová | 19 Apríl 2024
    Kozmonautika
Prvá snímka Mesiaca od Rangera 7, prvá snímka Mesiaca americkej sondy vôbec. Zdroj: NASA
Predchádzajúci diel seriálu

Na jar 1964 sa v zhruba mesačnom odstupe pokúsili dosiahnuť Mesiac ďalšie dve pristávacie sovietske sondy. Ani jedna z nich však nedosiahla ani len obežnú dráhu okolo Zeme. Ich rakety typu Molnija v oboch prípadoch po niekoľkých minútach letu havarovali.

V USA sa zatiaľ konala zásadná revízia rakety, kozmickej sondy Ranger 7 a obzvlášť jej televízneho aparátu, ktorý pri predchádzajúcej misii zlyhal. Na tento účel vznikla špeciálna komisia. Posvietila si aj na laboratórium JPL. 27. marca urobila komisia šokujúci objav. Vnútri elektronického modulu pripravovaného Rangera, ktorý mal byť už uzavretý, našla malý sáčok so skrutkami a podložkami. Jeho prítomnosť na tomto mieste nebola uspokojivo vysvetlená. Na základe tohto padlo rozhodnutie pridať ďalšie kontroly všetkých systémov. Štart sondy sa tak musel o mesiac odložiť. Ďalší odklad by však už bol nežiaduci – kapacity a štartovací komplex mala čoskoro obsadiť ďalšia sonda programu Mariner k Marsu, ktorej štart sa nemohol posunúť, keďže štartovacie okná k Marsu sú oveľa zriedkavejšie ako tie k Mesiacu. Navyše Sovietsky zväz už tiež dlho nehlásil pri Mesiaci žiadny úspech a panovala obava, či na poslednú chvíľu nezíska prvenstvo v zhotovení blízkych snímok z mesačného povrchu.

Prípravy na štart sondy sa teda znova rozbehli, hoci príčinu zlyhania jej predchodkyne sa nepodarilo spoľahlivo zistiť. Najpravdepodobnejšie však vyzerá teória o vyskratovaní v konektorovej skrinke pri rozdelení raketových stupňov počas štartu.

5. júla 1964 sa sonda presunula na štartovací komplex a bola nainštalovaná na vrchol nosnej rakety. Let sa mal po prvý raz riadiť z nového riadiaceho strediska Space Flight Operations Facility. Štart mal prebehnúť v prvý deň päťdňového štartovacieho okna, no odpočítavanie sa dvakrát prerušilo a štart sa presunul na nasledujúci deň. Vtedy, 28. júla 1964, už prebehlo hladko až do konca.

Hladký bol aj vzlet rakety. Po kritickom rozpojení raketových stupňov telemetria ukazovala, že televízny systém pracuje normálne. Dobre dopadli aj ďalšie kroky: navedenie na preletovú dráhu k Mesiacu, oddelenie stupňov, rozloženie solárnych panelov a antény, zorientovanie sa sondy. Nasledujúceho dňa sonda perfektne zvládla aj korekčný manéver, ktorý ju namiesto doterajšieho miesta dopadu na odvrátenú stranu Mesiaca (podobne ako Ranger 4) nasmerovala do jej cieľového miesta na okraji Mora mrakov, 11° pod mesačným rovníkom. Aj to bolo jedno z miest vyhliadnutých ako možné miesto pristátia Američanov. Jej povrch bol vhodný pre kontrastné snímky, navyše cezeň prechádzali lúče vyvrhnutého materiálu z obrieho krátera Copernicus. Naviesť sondu tam, kde dopadol neúspešný Ranger 6, nebolo vhodné pre vtedy nevyhovujúce svetelné podmienky. V tejto fáze letu sa úspech odhadoval už na 80 %.

31. júla nadišiel očakávaný deň dopadu a snímkovania. Po skúsenostiach s predošlou misiou vyslalo riadiace stredisko signál na rozohriatie kamier už skôr. Kamery zahájili čistý, silný videokontakt. Prvá snímka prišla v čase 13:08:45 z výšky 2210 km. V riadiacom stredisku to vyvolalo veľkú vlnu nadšenia, hoci posielané snímky zatiaľ nemali vyššie rozlíšenie než tie z pozemských ďalekohľadov. Situácia sa ale rýchlo zlepšovala. Všetky kamery nabehli správne, začali svoju intenzívnu činnosť a všetky záznamové zariadenia v Goldstone pracovali. Poslednú snímku vyslala sonda z výšky asi 300 metrov nad mesačným povrchom a boli na nej viditeľné štruktúry s rozmerom zhruba pol metra. Potom rýchlosťou 2,62 km/s narazila do Mesiaca. V riadiacom stredisku prepukli nadšené ovácie a blahoželania si, tiekli slzy radosti. Ranger 7 preniesol na Zem 4308 obrázkov Mesiaca, na tú dobu výbornej kvality. Oblasť dopadu, niekoľko kilometrov vzdialená od plánovaného miesta, dostala na základe toho dodatočný názov Mare Cognitum (Poznané more). Spojené štáty po množstve neúspešných pokusov konečne dosiahli významný úspech pri výskume Mesiaca.

Pokračovanie

Galéria obrázkov k článku

Kamerový systém sondy. Zdroj: NASA
Štart Rangera 7, prvej americkej sondy, ktorá výrazne rozšírila poznatky o povrchu Mesiaca. Zdroj: NASA
Posledná snímka prijatá zo sondy zhotovená niekoľko sto metrov nad mesačným povrchom. Zdroj: NASA