Ťažkosti dvoch nových mesačných landerov

  • Jana Plauchová | 12 Február 2024
    Kozmonautika
Raketa Vulcan-Centaur, ktorá vyniesla modul Peregrine.Autor: NASA Kennedy Space Center / NASA/Cory S Huston
Z historického seriálu o mesačných sondách si odskočíme k súčasnému ruchu okolo Mesiaca. Aj keď sa na Mesiaci podarilo pristáť väčšiemu počtu kozmických sond z väčšieho počtu krajín než na ktoromkoľvek inom telese slnečnej sústavy, úspešné mesačné pristátie ani zďaleka nie je samozrejmosť. Potvrdzujú to aj dve nedávne udalosti. Hoci druhú z nich nemožno celkom označiť za zlyhanie, ani jedna nenaplnila očakávania. Reč bude o komerčnom americkom module Peregrine a japonskej sonde SLIM.

9. januára 2024 po prvýkrát úspešne odštartovala nová dvojstupňová raketa Vulcan-Centaur od spoločnosti United Launch Alliance. Fungovala perfektne. Bez využitia prechodnej parkovacej dráhy naviedla na preletovú dráhu k Mesiacu komerčnú pristávaciu sondu Peregrine. Tento lander od malej firmy Astrobotic mal 23. februára pristáť na mesačnom povrchu. Deň po štarte spoločnosť oznámila, že sonda funguje normálne a komunikuje. Zakrátko na to však Peregrine prestával byť schopný udržiavať svoju orientáciu voči Slnku a dobíjať si tam akumulátory cez solárne panely. Ako vysvitlo, modul strácal svoje pohonné látky. Peregrine tak nebol schopný na Mesiaci pristáť. Jeho dráha ho zaviedla naspäť k Zemi, kde 18. januára zhorel v zemskej atmosfére. Spoločnosť Astrobotic zahájila vyšetrovanie príčin havárie. Podľa jej predbežného odhadu za to môže ventil mezi nádobou s vysokotlakým héliom a nádržou okysličovadla. Zlyhanie tohto ventilu spôsobilo, že vysokotlakové hélium sa nahrnulo do nádrže s okysličovadlom a nádrž roztrhlo. Spoločnosť zároveň plánuje vypustiť na Mesiac ďalší, väčší lander Griffin s roverom VIPER.

Deň po zániku Peregrinu záujemcovia o kozmonautiku upierali pozornosť na ďalšiu udalosť – pristávanie modulu SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) od japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Japonsko ešte na Mesiaci úspešne nepristálo, predošlý komerčný pokus skončil haváriou. Na prvé pristátie Japonska mal SLIM ambiciózne ciele – mal dosadnúť na Mesiac s doposiaľ nevídanou presnosťou na sto metrov. Tesne pred pristátím mal navyše zmeniť svoju polohu v priestore, „preklopiť sa“. Vo výške dva metre mal navyše odhodiť dva malé roboty LEV. A aby toho nebolo dosť, ako miesto pristátia nezvolili rovinu, ale svah so sklonom 15°.

Sonda odštartovala už v septembri 2023 s raketou H-IIA. Fáza preletu trvala dlho, aby sa ušetrilo palivo. SLIM zakotvil na mesačnej orbite až 25. decembra. Kruhovú obežnú dráhu modul upravil na eliptickú s výškou 15 x 600 km nad povrchom Mesiaca. Zostup do oblasti v Mori nektáru podľa telemetrie prebiehal (až do poslednej chvíle) dobre. Modul snímkoval povrch a hľadal útvary, ako sú balvany a krátery, vďaka čomu sa orientoval. Vo výškach 500 metrov a 50 metrov nad povrchom lander na chvíľu prestal klesať, aby analyzoval terén pod sebou. Napokon mäkko dosadol na povrch a komunikoval so Zemou. Jeho solárne panely však neprodukovali nijakú energiu. Neboli poškodené, len nemierili na Slnko. Špekulovalo sa o nežiadúcom preklopení rovera. To sa potvrdilo analýzou telemetrických údajov, podľa ktorej zostali panely otočené smerom na západ. Ak by mierili nahor, ako sa očakávalo, mohol by modul fungovať celých 14 dní, kým by na mieste jeho pristátia nezapadlo Slnko (podobne ako indická sonda Vikram). Takto sa však jeho akumulátor už v deň pristátia vybil na 12 % a potom bol odpojený. Do tej doby stihol tím sondy stiahnuť väčšinu údajov. 29. januára však agentúra JAXA oznámila, že SLIM ožil. Vďaka pomaly sa meniacej polohe Slnka totiž na jeho solárne panely začalo dopadať svetlo. Okamžite sa začali vedecké pozorovania. Zároveň sa zistilo, že za nežiadúcu polohu modulu môže rozpad jedného z dvoch jeho hlavných motorov počas pristávacieho manévru.

O tom, ako dopadli malé moduly LEV, sa vie iba málo, oba však pristátie prežili. Jeden z nich bol dokonca schopný vyfotografovať a poslať snímku prevráteného SLIM-u. Na ďalšie údaje musíme čakať. Tak či onak sa ale Japonsko 19. januára stalo po Sovietskom zväze, USA, Číne a Indii piatou krajinou, ktorá vysielala z vlastného zariadenia z povrchu Mesiaca.

Galéria obrázkov k článku

Miesto pristátia sondy SLIM. Autor: Silvercat
Snímka miesta pristátia modulu SLIM zo sondy LRO. Autor: NASA/GSFC/Arizona State University