Asteroid Eros (NASA/JPL)

Iste viete, že náš pohľad na Slnečnú sústavu sa v ostatnom období radikálne zmenil. Jej výskum pokročil natoľko, že pod tlakom okolností sme napríklad pristúpili k prehodnoteniu počtu planét, vytvorili úplne novú kategóriu telies a úspešne sa vysporadúvame aj so záplavou malých telies krúžiacich okolo Slnka. Zmeny sú však také dynamické, že bežný človek sa v spleti nových pojmov orientuje čoraz ťažšie.

Pociťujú to aj pracovníci hvezdární pri najrôznejších otázkach často založených na mylných, v lepšom prípade starších názoroch na rozdelenie telies v bezprostrednej blízkosti Slnka. Nasledujúce riadky si preto kladú za úlohu priblížiť súčasný stav nielen čo do počtu, ale hlavne názvoslovia skupín telies našej Slnečnej sústavy.

Prelomovým sa stal rok 2006, kedy vyvrcholila snaha zadefinovať pojem planéta a usporiadať stále sa zvyšujúci počet veľkých telies objavujúcich sa za dráhou Neptúna. Túto oblasť približne vo vzdialenosti 30 - 50 AU od Slnka nazývame Edgeworth–Kuiperov pás. V ňom od roku 1992 pozorujeme veľké zamrznuté telesá, z ktorých tie najväčšie svojimi parametrami narúšali našu dovtedajšiu predstavu o planétach. 
Na základe týchto skutočností zasadlo pred piatimi rokmi 26. zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) pod názvom General Assembly v Prahe a hlasovaním (treba upozorniť, že aj po búrlivej diskusii) o rezolúcii 5A rozhodlo nasledovne:

Planétou, nazývame každé nebeské teleso, ktoré:

-  obieha okolo Slnka
- má dostatočnú hmotnosť, aby gravitácia prispôsobila jeho tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľatý tvar)
-  vyčistilo okolie svojej dráhy

Planét v Slnečnej sústave je od tej doby 8 a všetci ich názvy dobre poznáme. Z pôvodného zoznamu vypadlo Pluto, keďže, ako sa ukázalo, nespĺňa jedno z kritérii. Osudným sa mu stalo práve to "vyčistenie okolia svojej dráhy", nakoľko na rozdiel od ostatných planét sa v blízkosti jeho dráhy pohybujú aj ďalšie transneptunické objekty. Touto zmenou sa stala faktom aj skutočnosť, že všetky planéty v Slnečnej sústave už preskúmalo zariadenie vyrobené človekom. Plutu sa tejto cti zatiaľ nedostalo. To sa ocitlo v kategórii druhej, novej.

Má názov Trpasličie planéty. Sú to všetky telesá, ktoré:

-  obiehajú okolo Slnka
- majú dostatočnú hmotnosť, aby gravitácia prispôsobila ich tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľatý tvar)   
-  nevyčistili však okolie svojej dráhy
-  nie sú ani satelitmi

Takýchto telies máme v súčasnosti v Slnečnej sústave päť. Sú nimi 134340 Pluto, 136199 Eris, 136108 Haumea a 136472 Makemake z transneptúnov a 1 Ceres z hlavného pásu asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera. Ich počet sa s veľkou pravdepodobnosťou ešte zvýši, pretože na kandidátskej listine pre vstup do tohto klubu je už teraz niekoľko desiatok objektov, v drvivej väčšine s dráhami ďaleko za dráhou Neptúna.

Tieto veľké telesá však zatiaľ patria do kategórie tretej, kam ich zaraďujeme so všetkým ostatným čo okolo Slnka obieha - asteroidmi, kométami a najmenšími úlomkami - meteoroidmi. Túto skupinu nazývame jednoducho Malé telesá Slnečnej sústavy. Je to čo do počtu bezkonkurenčne najväčšia skupina. Okrem komét je pozornosť v rámci tejto kategórie zameraná na asteroidy. Sú to telesá nepravidelných tvarov a rôznych veľkostí (od niekoľkých metrov až desiatok metrov do stovák kilometrov) obiehajúce okolo Slnka. Ich počet v ostatných rokoch prudko stúpa a v polovici marca 2011 sme poznali tých so známou dráhou 547 187. Najviac ich nájdeme v už spomínanom Hlavnom páse asteroidov, medzi Marsom a Jupiterom. Podrobnejšie sa ich názvosloviu a rozdeleniu budeme venovať v druhej časti tohto článku už onedlho.

Na záver tejto časti však musíme dodať, že dodatočne prišlo ešte k úprave názvoslovia v kategórii Trpasličích planét. Z určitých smerov neutícha snaha o zachovanie statusu Pluta ako planéty. Toto teleso je totiž jediným z bývalých planét, ktoré objavil Američan Clyde Tombaugh v roku 1930. Zároveň sa trpasličím planétam medzi dráhami Marsu a Jupitera začalo hovoriť "kamenní trpaslíci" (rocky dwarfs) a za dráhou Neptúna "ľadoví trpaslíci" (icy dwarfs).

IAU sa v snahe spriehľadniť túto atmosféru vrátila k pôvodne navrhovanej rezolúcii 6B a na zasadnutí výkonného výboru tejto organizácie v roku 2008 v Oslo, schválila pomenovanie pre väčšiu časť trpasličích planét. Všetky trpasličie planéty za dráhou Neptúna sa tak po vzore Pluta nazývajú Plutoidy. Nositeľ tohto titulu musí obiehať za dráhou Neptúna (Ceres ako teleso Hlavného pásu sem teda nepatrí) a jeho absolútna hviezdna veľkosť musí byť väčšia ako +1 mag. Pre úplnosť, absolútna hviezdna veľkosť telies v Slnečnej sústave je taká, akú by malo toto teleso zo vzdialenosti 1 AU s nulový fázovým uhlom.

Video Scota Manleyho (Armagh Observatory, N. Ireland) veľmi názorne zachytáva množstvá objavov asteroidov v rokoch 1980 - 2010.


 



(zdroj:Minor Planet Center)