Kľúčové zlúčeniny, ktoré by mohli podporovať mimozemské mikróby, alebo pomôcť životu, boli objavené v obrovskom oblaku vody, ktorý vyviera z prieduchov v ľadovej povrchovej vrstve na Encelade. Medzi tieto zlúčeniny patrí kyanovodík, ktorý síce môže byť pre ľudí toxický, ale  je tiež kľúčovým stavebným kameňom pre syntézu zložitejších zlúčenín vrátane aminokyselín, cukrov a nukleobáz, ktoré sú zase prekurzormi proteínov, RNA a DNA.

Zistenia sú dobrou správou pre tím NASA, ktorý vyvíja Exobiology Extant Life Surveyor alebo EELS, robota podobného hadovi, ktorý by sa jedného dňa mohol vydať do zamrznutej kôry Enceladu a hľadať známky života v oceáne pod ním.

Hoci tento oceán nebol nikdy priamo pozorovaný, predpokladá sa, že je zdrojom obrovského vodného oblaku vyvierajúceho z južného pólu Enceladu. Vedci už predtým informovali, že oblak obsahuje fosfor vo forme fosfátu, čím sa Enceladus stal prvým mimozemským oceánskym svetom, o ktorom je známe, že obsahuje všetky prvky nevyhnutné pre život. Detekcia fosforu posilnila tento mesiac ako hlavného kandidáta na hosťovanie mimozemského života a nové zistenia tímu vedcov ponúkajú ešte väčšiu podporu.

S kyanovodíkom a fosfátom možno Enceladus považovať za priaznivý prebiotický systém alebo za chemické prostredie schopné vyvinúť život.

Vedci vykonali podrobnú analýzu údajov zozbieraných sondou Cassini, keď preletela oblakom Enceladu v rokoch 2011 a 2012. Okrem kyanovodíka zaznamenali aj obsah acetylénu, etánu a rôznych alkoholov. Tieto zlúčeniny poháňajú niektoré mikróby na Zemi a mohli by dodať veľké množstvo metabolickej energie pre akýkoľvek potenciálny život na Encelade.

Hoci NASA nemá naplánované žiadne misie pre Enceladus, jeho obývateľnosť už podnietila vývoj EELS. 100 kilogramový a 4 metrový robot pozostáva z prstencových segmentov. Tieto kusy je možné nakláňať a otáčať rôznymi spôsobmi tak, aby sa EELS kĺzal, točil do strán, alebo sa pohyboval v trhlinách aj vertikálne.

Najnovší test robota v teréne sa uskutočnil v septembri na ľadovci Athabasca v Alberte v Kanade. Na ľadovci vedci z JPL testovali vertikálnu pohyblivosť EELS v troch ľadových šachtách. Robotovi sa najprv podarilo udržať sa pevne v trhlinách, rozvinúť svoje telo a usadiť sa medzi zamrznutými stenami. Potom opatrným otáčaním prstencových segmentov na svojom tele bezpečne absolvoval niekoľko 1,5 metrových zostupov.

Po ďalších testoch na ľadovci môže byť ďalším krokom pre EELS Mesiac Zeme. Napríklad malá verzia vesmírneho hada by mohla byť nasadená na pomoc stacionárnym lunárnym modulom.