Príjemne teplé aprílové počasie praje aj pozorovaniu nočnej oblohy. Noci sa síce očividne skracujú, na kúzle pozorovateľského času stráveného pod jarnými súhvezdiami to však nijako neuberá. Len nedávno skončilo obdobie vhodné na prehliadku všetkých objektov Messierovho katalógu počas jednej noci a už nám obloha ponúka ďalšiu zo svojich lahôdok. Okolo polnoci môžeme pohodlne pozorovať nad obzorom hneď tri jasné planéty viditeľné zo Zeme aj voľným okom - Jupiter, Mars a Saturn.
Ich rôzna poloha na oblohe prezrádza, že ich najlepšie podmienky na pozorovanie nastávajú v odlišných častiach roka. V tomto období je nám však dopriate stáť časť noci pod majestátnou klenbou oblohy s týmito troma, na zaujímavé detaily bohatými, planétami nad hlavou.
Jupiter nájdeme v prvej polovici noci na západnej časti oblohy ako nápadne jasný objekt v Blížencoch. Táto planéta bola dominantou tohtoročnej zimy a najlepšie podmienky na jeho pozorovanie nastali v okolí opozície začiatkom roka. V tom čase dosahovala jeho jasnosť -2,7 mag a dodnes mierne klesla na -2,3 mag. Pri súčasnom uhlovom rozmere približne 38" môžeme v astronomickom ďalekohľade pri dostatočnom zväčšení stále pozorovať výrazné atmosférické pásy Jupitera, vo vhodných intervaloch prechod Veľkej červenej škvrny, zmeny polôh štyroch najjasnejších mesiacov a pod. Dobré podmienky na pozorovanie tejto najväčšej planéty slnečnej sústavy skončia v priebehu prvej polovice júna tohto roka.
Ďalším výrazným objektom, ktorému pozadie dotvárajú už jarné súhvezdia je Mars. Podľa jeho charakteristicky načervenalého vzhľadu a jasnosti ho pohodlne identifikujeme v Panne. O niečo južnejšie uvidíme aj o trochu slabšiu hviezdu Spika (α Vir, 1,0 mag). 8. apríla 2014 bude Mars v opozícii a nad obzorom po celú noc. Najväčšie priblíženie k Zemi nastane ale až 14. apríla, kedy jeho vzdialenosť od nás klesne niečo málo pod 0,62 AU (približne 92,75 mil. km). Jeho jasnosť v tom čase dosiahne -1,5 mag. V dôsledku tzv. aféliovej opozície, kedy sa červená planéta nachádza na svojej dráhe v okamihu opozície bližšie k svojmu aféliu ako k perihéliu, bude mať jeho rovníkový priemer uhlový rozmer asi len 15", čo nie je pravda veľa. Už i to však stačí, aby sme pozorovali niektoré z tzv. albedových útvarov na povrchu, vrátane severnej polárnej čiapočky v okolí jeho pólu.
Saturn ako posledný z trojice svieti pokojným svetlom vo Váhach. V polovici apríla vychádza okolo desiatej a obdobie jeho najlepšej pozorovateľnosti máme tak ešte len pred sebou. V čase okolo opozície, ktorá nastane tento rok 10. mája, dosiahne jeho jasnosť +0,1 mag. Jeho vzdialenosť od Zeme bude v tom čase 8,9 AU (asi 1,33 mld km). Už aj malý ďalekohľad nám umožní pozorovať sústavu jeho prstencov, na ktorú sa pozeráme zo severnej strany. Vo väčších prístrojoch potom neprehliadneme aj niektoré detaily tejto najkrajšej z planét a zopár jej mesiacov, z ktorých najlepšie identifikovateľný je najjasnejší a zároveň aj najväčší, Titan.
Ak teda máte v nadchádzajúcom období možnosť pokochať sa krásou oblohy svojím ďalekohľadom, alebo navštíviť blízku hvezdáreň, určite to neodkladajte. Vidieť tieto tri poklady pozemskej oblohy počas priaznivých podmienok ich pozorovania nad obzorom naozaj stojí za to. No a popri tom majme na pamäti, že jarná obloha ponúka oveľa viac zo svojich zaujímavostí, než bolo zmienené v predchádzajúcich riadkoch.
Polohy planét Mars a Saturn na jarnej oblohe 20. apríla 2014 okolo polnoci. Pohľad južným smerom. (Stellarium)
Planéta Mars v zornom poli astronomického ďalekohľadu
