Je ním kozmická loď Starliner, ktorú vyvinula firma Boeing. Po dvoch nepilotovaných letoch vzlietla 5. júna 2024 s dvojčlennou posádkou k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Stalo sa tak po mnohých rokoch odkladov a niekoľkých odvolaných pokusov o štart. Ide o znovupoužiteľnú kozmickú loď vynášanú momentálne jednorazovo použiteľnou nosnou raketou Atlas V. Jej úlohou je zabezpečiť výmenu posádok ISS, podobne ako loď Crew Dragon od SpaceX.

Vývoj tejto kozmickej lode prebiehal v rokoch 2010 – 2019. NASA v roku 2014 udelila firme Boeing kontrakt na túto loď. Má tvar širokého valca na konci zahroteného do kužeľa. Valcová časť je jej servisný modul, kužeľová časť návratová kabína. Návratová kabína má na svojej špici dokovací systém k ISS, ktorý je počas štartu a pristátia krytý uzatvárateľnými dvierkami. Zostava výzorom aj spôsobom pristávania trochu pripomína veliteľský a servisný modul Apolla, to však malo svoju servisnú časť oproti návratovej kabíne nepomerne dlhšiu. Starliner navyše nepristáva na mori, ale na pevnine, hoci v prípade núdze dokáže dosadnúť aj na vodnú hladinu. Boeing a NASA pre Starliner vyhradili ako primárnu pristávaciu oblasť armádnu základňu White Sands Missile Range v Novom Mexiku.

Priemer lode Starliner je 4,56 metra a výška 5,03 metra. Pôvodne bola vyvíjaná pre sedemčlennú posádku, vo výsledku však bude voziť len štyroch astronautov. Keďže priemer kozmickej lode je o niečo väčší než priemer jej nosnej rakety, pred štartom sa jej nasadzuje kovová „suknička“, ktorá má usmerniť prúdenie vzduchu okolo štartovacej zostavy za letu. Návratová kabína lode by mala byť údajne použiteľná najmenej desaťkrát. Starliner mohol okrem Atlasu V lietať aj na raketách Falcon 9, Delta IV a Vulcan. Delta IV je však už vyradená z prevádzky. Boeing chce mať dva operačné moduly, ktoré sa budú v misiách striedať.

Doposiaľ každý z troch štartov tejto lode prišiel po niekoľkých odkladoch, čo sa však týkalo aj jeho konkurenta Crew Dragonu a jeho predchodcu raketoplánu. Prvý testovací, bezpilotný let Starlineru napokon prebehol v decembri 2019. Vinou niekoľkých softvérových chýb, kvôli ktorým kozmická loď spotrebovala omnoho viac pohonných látok, však misia nesplnila svoje ciele. Nedokázala doletieť k ISS a jej let musel skončiť predčasným pristátím. Po uzavretí vyšetrovania preto padlo rozhodnutie túto misiu zopakovať. Firma Boeing prepracovala jej softvér.

20. mája 2022 štartoval Starliner na svoj reparát. Tentokrát už fungoval takmer bez problémov a automaticky sa spojil s ISS. Posádka stanice do neho vstúpila a vyložila náklad. Po ďalších piatich dňoch sa bez posádky vrátil na Zem. Pilotovaný let označovaný ako Crew Flight Test (CFT) tak dostal zelenú.

Posádka prvej pilotovanej misie mala byť podľa pôvodných plánov trojčlenná. Z pôvodne menovanej trojice členov posádky však z rôznych príčin všetci odišli. Ako posledná zostala Nicole Mannová, ktorú v roku 2021 NASA prevelila zo Starlineru na loď Crew Dragon. Termín pilotovaného letu totiž zostával v nedohľadne a NASA chcela, aby jej astronauti medzitým získavali letové skúsenosti. Týkalo sa to aj astronauta Josha Cassadu, ktorý sa mal zúčastniť druhého pilotovaného letu Starlineru. Novou posádkou premiérovej misie Starlineru sa stali Barry Willmore, Michael Fincke a Sunita Williamsová. Neskôr z nej vypadol Michael Fincke, ktorý zostal záložným členom, takže hlavnú posádku tvorila len dvojica astronautov.

V apríli 2024 prebehlo na štartovacom komplexe SLC-41 spojenie Starlinera s nosnou raketou Atlas V. Štart bol v tejto dobe po mnohých odkladoch naplánovaný na 7. máj. 2. mája uvoľnila spojovací uzol na module Harmony pre Starliner loď Crew Dragon, ktorá tam bola dovtedy pripojená, a pripojila sa k inému uzlu. 7. mája, necelú hodinu pred prvým termínom štartu, bol štart Starlinera odvolaný. Vyskytol sa problému na ventile, ktorým sa odpúšťal kyslík z druhého stupňa rakety Atlas V (stupňa Centaur). Misia sa odložila o štyri dni. Potom však padlo rozhodnutie o výmene ventilu na rakete, čo si vyžiadalo oveľa viac času. Atlas V sa kvôli výmene presunul do montážnej veže a so štartom sa počítalo 18. mája. Následne sa ale vyskytol únik hélia z lode Starliner. Nový dátum štartu bol preto 21. máj. Ani tento termín sa nepodarilo dodržať – štart bol odložený najprv na 25. máj, potom na 5. jún. V ten deň sa to konečne podarilo. V čase 16:52:14 SELČ sa zostava vzniesla z rampy – išlo, mimochodom, o prvý štart americkej kozmickej lode z inej rampy ako rampy 39 po niekoľkých desaťročiach. Starliner sa tak stal iba desiatym typom kozmickej lode, ktorá kedy viezla ľudskú posádku a jednou z len dvoch amerických pilotovaných kozmických lodí vyvinutých v treťom tisícročí. V kozme sa však znova objavil malý únik hélia, čo oddialilo spojenie s ISS. Willmore dostal pokyn ručne prekontrolovať trysky. Napokon to však lodi predsa len nezabránilo spojiť sa so stanicou. Vzhľadom na únik hélia nie je termín návratu tejto lode na Zem ešte istý.