Úvodník


Ako v každom roku, ktorý končí jednotkou, aj v tomto oslavujeme dve významné okrúhle kozmonautické výročia. Už šesťdesiat rokov uplynulo od chvíle, keď človek dokázal prekonať zemskú gravitáciu a s cieľom realizácie svojich odvážnych plánov vstúpiť do nového priestoru. Nebezpečného, neprebádaného a v mnohých ohľadoch plného výziev.  Bola to pre ľudí nová skúsenosť, často bolestivá, často víťazná, no bezpochyby otvárajúca neočakávané možnosti rozvoja technológií a spolupráce medzi národmi.

A presne o dvadsať rokov neskôr sa do kozmu vydal aj prvý raketoplán, kozmická loď jedinečného typu, ktorá začala doposiaľ najdlhšiu éru
v americkej astronautike.

12. apríl je deň spájajúci tieto dva významné historické míľniky a vďaka nim ho oslavujeme ako Deň letectva a kozmonautiky.

Gagarinov krátky, ale prelomový let azda ani netreba predstavovať. Vzlietol z kozmodrómu Bajkonur v kozmickej lodi Vostok 1. Po necelom jednom oblete našej planéty pristál na padáku opäť na Zemi. Bol to ďalší sovietsky míľnik a prvenstvo v dobývaní vesmíru po vypustení prvej umelej družice a vypustení prvého živého tvora do vesmíru. Po ňom nasledovali ďalší sovietski kozmonauti v guľatých kabínach hermetizovaného úseku lodí Vostok. Program zakončil let prvej ženy do vesmíru – Valentiny Tereškovovej. Predošlá misia, v ktorej letel Valerij Bykovskij, zase získala doposiaľ neprekonané prvenstvo ako najdlhší let jedného človeka. Samotný Gagarin sa už do vesmíru, žiaľ, nepozrel. Tragicky zahynul počas tréningu na ďalšiu misiu.

Program raketoplánov alebo v origináli program space shuttle predstavil celkom nový typ kozmickej lode. Bola až pre sedemčlennú posádku, čo bol viac než dvojnásobok dovtedajšej kapacity najväčších kozmických lodí. Táto posádka disponovala – na pomery kozmických lodí – kráľovsky veľkými vnútornými priestormi, ktoré mohli byť ešte rozšírené o hermetizované úseky európskych laboratórií Spacelab alebo Spacehab. Spolu s posádkou mohol raketoplán vyviesť do vesmíru aj rozmerný náklad, napríklad niekoľko družíc naraz. Ako jediná kozmická loď v histórii náklad dokázal tiež družice zachytiť a priviezť späť na Zem, alebo ich priamo v kozme opraviť. Vďačíme mu za vypustenie mnohých úspešných sond, vynesenie a opravy Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, aj za vybudovanie ISS. Na raketoplány však vrhli tieň havárie dvoch z piatich týchto strojov, ktoré sa počtom obetí rátajú medzi najtragickejšie kozmické katastrofy.

S odstupom niekoľkých desaťročí je prínos týchto dvoch krokov pre súčasnosť nedoceniteľný. Veď bez nich by sme sotva považovali za samozrejmosť mať trvalo obývané miesto na obežnej dráhe a so železnou pravidelnosťou bezpečne dopravovať ľudí aj náklad vysoko nad atmosféru Zeme. A nastávajúce plány lídrov v oblasti pilotovaných letov nás nenechávajú na pochybách, že toto veľké dobrodružstvo pokračuje. Pomaly totiž dozrieva čas, v ktorom začíname vážne upriamovať pozornosť aj na vzdialenejšie ciele...

Jana Plauchová
odborný pracovník