Nadchádzajúci koniec zimy a včasná jar ponúkajú tento rok na oblohe krásnu prehliadku všetkých piatich voľným okom pozorovateľných planét. Naše oči nám ich zobrazia ako viac či menej jasné, bodové zdroje svetla podobné hviezdam. Pri detailnejšom porovnaní ich však od hviezd určite odlíšime aj bez ďalekohľadu a počas jednotlivých večerov máme možnosť dokonca registrovať aj ich pohyb na hviezdnom pozadí.

Už jeden z predchádzajúcich článkov sme venovali planéte Venuši. Ako Večernica nám sprevádza večerný súmrak prakticky od Vianoc a jej jasnosť sa stále zväčšuje. Je to tretí najjasnejší objekt na oblohe a v maxime dosahuje až -4,7 mag. Ako teleso obiehajúce okolo Slnka vo vnútri obežnej dráhy Zeme, sa nám na oblohe nemôže od neho vzdialiť na viac ako 48°.

V súvislosti s Venušou sa stále viac spomína jej tohtoročný prechod popred slnečný disk. Úkaz natoľko ojedinelý, že ho s veľkou pravdepodobnosťou po júni 2012 už nikto zo žijúcich ľudí neuvidí. Predtým ako sa nám Venuša z večernej oblohy stratí, priblíži sa ešte k Jupiteru. Bude to v dňoch okolo 13. marca a najmenšia vzdialenosť medzi oboma telesami bude približne 3°. Spoločne tak na pár dní vytvoria pôsobivú ozdobu večernej oblohy. Pre úplnosť dodajme, že v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka (najväčšia východná elongácia) sa bude Venuša nachádzať 27. marca.

Spomínaný Jupiter nájdeme v súhvezdí Baran. Vzhľadom na vzájomnú polohu Jupitera a Venuše, budeme môcť porovnať aj jasnosti oboch telies. Jupiter je štvrté najjasnejšie teleso na pozemskej oblohe a je o niečo menej výrazný ako Venuša. Jeho jasnosť dosahuje v týchto dňoch približne -2,3 mag.



Pohľad západným smerom 12. marca 2012 o 18:30 h SEČ (Stellarium)


Začiatkom marca nastávajú aj priaznivé podmienky pre pozorovanie Merkúra. Uvidieť ho totiž nie je jednoduché. Môže sa nám to podariť len krátko po západe alebo pred východom Slnka. Najlepšie podmienky pre jeho večerné pozorovanie nastávajú práve v týchto dňoch, okolo 5. marca. Vtedy sa  bude v najväčšej východnej elongácii nachádzať až 18° od Slnka. V tomto období zapadá až viac ako 1,5 hodiny po Slnku a nízko nad západným obzorom by sme ho nemali prehliadnuť.

Ďaľším skvostom večernej oblohy je Mars. Nájdeme ho v súhvezdí Lev ako výrazne načervenalý objekt. Jeho jasnosť sa v týchto dňoch pohybuje okolo - 1,2 mag., pretože 3. marca prejde opozíciou. V tom čase bude pri pohľade zo Zeme presne na opačnej strane ako Slnko a teda v najlepších pozorovacích podmienkach počas celej noci. Počas tohtoročnej opozície sa priblíži len na približne 100 mil. km, čo nie je ani zďaleka minimálna možná vzdialenosť k Zemi.

Najneskôr vychádza Saturn. Musíme ho hľadať vo východnej časti súhvezdia Panna. Prezradí ho pre neho typický pokojný jas, ktorý bude najväčší v polovici apríla, kedy prejde opozíciou (0,3 mag). Pre viac detailov a spozorovanie jeho prstencov musíme však použiť, tak ako pri ostatných planétach, aspoň amatérsky ďalekohľad s dostatočným zväčšením.

Počas prvej polovici noci budeme mať teda nad obzorom všetkých päť dobre pozorovateľných planét. Netreba zabudnúť, že aj Mesiac pohybujúci sa pozdĺž ekliptiky a približujúci sa k jednotlivým planétam, prispeje svojou mierou ku výnimočnosti tohto obdobia. Jednotlivé časy priblížení k planétam nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe.

A čo dodať na záver? Azda len toľko, že príležitosť pre pozorovanie ako je táto sa nenaskytá často a preto si treba nasledujúce večery patrične vychutnať.   



      Pohľad južným smerom 7. marca 2012 o 23:30 h SEČ (Stellarium)