1,5 milióna galaxií môžeme vidieť tak, ako vyzerali pred 12 miliardami rokov alebo zhruba 2 miliardy rokov po Veľkom tresku. Tieto galaxie deformujú kozmické mikrovlnné pozadie - svetlo vyžarované počas ešte skoršej éry vesmíru - ako je vidieť zo Zeme. Toto skreslenie, nazývané gravitačná šošovka, odhaľuje rozloženie temnej hmoty okolo týchto galaxií.

Pochopenie toho, ako sa temná hmota zhromažďuje okolo galaxií na začiatku histórie vesmíru, by vedcom mohlo poodhaliť viac informácií o tejto záhadnej látke. V budúcnosti by táto technika šošovkovania mohla pomôcť objasniť aj to, ako sa hmota vo vesmíre zhlukuje.

Temná hmota je neznáma látka, ktorá obklopuje galaxie. Vedci nikdy priamo temnú hmotu nedetegovali, ale vďaka gravitačným účinkom na vesmír vieme, že existuje. Jedným z týchto efektov je gravitačná šošovka. Keď svetlo prechádza okolo galaxie, jej hmota toto svetlo ohýba ako šošovka. Ako silno sa svetlo ohýba, podľa toho poznáme hmotnosť galaxie, a to vrátane tmavej hmoty.

Je ťažké zmapovať temnú hmotu okolo takých vzdialených galaxií. Je to spôsobené tým, že vedci potrebujú zdroj svetla, ktorý je ďalej ako galaxia vytvárajúca efekt šošovkovania. Zvyčajne sa používajú ako zdroj tohto svetla ešte vzdialenejšie galaxie. Ale keď sa pozrieme hlboko do vesmíru, tieto galaxie nie je ľahké nájsť.

Preto sa vedec Miyatake a jeho kolegovia zamerali na kozmické mikrovlnné pozadie, najstaršie „svetlo“ vo vesmíre. Použili merania šošovky kozmického mikrovlnného pozadia zo satelitu Planck v kombinácii s množstvom vzdialených galaxií pozorovaných teleskopom Subaru na Havaji. Efekt gravitačnej šošovky bol malý, a preto je potrebné mať týchto „šošovkových" galaxií čo najviac a k tomu nám pomôžu budúce projekty ako napríklad observatórium *Very Rubinovej v Čile.

---

*Vera Cooperová Rubinová bola americká astronómka zaoberajúca sa problematikou rýchlosti rotácie Galaxie. Jej objav tzv. plochej rotačnej krivky je dodnes považovaný za najpriamejší a najpreukázateľnejší dôkaz temnej hmoty.