Veľké zmeny v marťanskej atmosfére

  • Marcel Škreka | 19 Máj 2011
    Slnečná sústava
Nedávno objavená podpovrchová vrstva suchého ľadu blízko južného pólu Marsu. Farba zobrazuje hrúbku vrstvy: červená 600 m, žltá 400 m, tmavomodrá 100 m a menej.
Radar na sonde MRO nasnímal na južnom póle Marsu veľké zásoby podpovrchového suchého ľadu (pevného CO2), s ktorým je úzko spojený aj obsah plynného CO2 v atmosfére planéty. Množstvo CO2 v atmosfére priamo ovplyvňuje bod topenia vody a striedanie a intenzitu prachových búrok.  Obsah CO2 kolíše v závislosti sklonu pólu k Slnku.

Objem zmrznutého CO2 dosahuje 12000 km3, čo je 80% z celkového množstva nachádzajúceho sa v atmosfére. Vedci už aj predtým vedeli, že malá vrstva CO2 pokrýva vrch polárnej čiapočky zloženej z vodného ľadu, no novo objavené ložisko obsahuje oproti pôvodným predpokladom asi 30 násobne viac suchého ľadu.

Na miestach odkiaľ suchý ľad sublimuje do atmosféry, vznikajú následne útvary podobné prepadliskám. Existujú 2 typy prepadlísk: menej sa vyskytujúce s priemerom do 4km a dlhšie korytá, pozdĺž ktorých sa prepadliská formujú. Radar tiež zaznamenal aj ich zerodované pozostatky. Z týchto faktov vyplýva, že momentálne je asi polovica marťanského CO2 zamrznutá a druhá polovica je obsiahnutá v atmosfére. V minulosti však mohol byť takmer všetok v atmosfére alebo takmer všetok zamrznutý. Keď sa do atmosféry dostáva najviac CO2, vznikajú silné vetry zvyšujúce počet a intenzitu prachových búrok. Vedci uvažujú, že na krátky čas tak môžu nastať stabilné podmienky pre existenciu kvapalnej vody na povrchu.

ice1.jpg

Rez podpovrchovými vrstvami v blízkosti južného pólu Marsu zhotovený radarom SHARAD na sonde MRO. Tmavé oblasti (slabo odrážajúce rádiové vlny) interpretujú vedci ako ložiská CO2. Snímok znázorňuje oblasť dlhú 330km a 1,7km hlbokú.


 

ice2.jpg

Prepadliská vzniknuté sublimáciou CO2. Dlhšia strana snímku vľavo má 5,2 km, vpravo vidíme výrez z ľavého snímku.

Sublimácia priamo súvisí s uhlom, pod ktorým dopadajú slnečné lúče do polárnych oblastí. Ak je k Slnku najviac priklonený južný pól, môže atmosférický tlak vzrásť až o 75 %.

Hustejšia atmosféra spôsobuje skleníkový efekt a povrch Marsu sa ohrieva. Na druhú stranu hrubá dlhodobo pretrvávajúca vrstva polárneho ľadu ho ochladzuje. Simulácie naznačujú, že polárne čiapočky ochladzujú povrch rýchlejšie, ako ho skleníkový efekt ohrieva. Zem pri svojej hustej a vlhkej atmosfére vytvára dostatočný skleníkový efekt, no na Marse by nepomohlo ani keby sa množstvo CO2 zdvojnásobilo.