Počas jasných večerov týchto dní sa môžeme presvedčiť, že oblohu po západe Slnka zdobí perla spomedzi nebeských telies azda z najkrajších - planéta Venuša. Svojou prítomnosťou vo večernom súmraku nám skrášli i tohtoročné Vianoce a jej pozorovateľnosť sa bude neustále zlepšovať aj v prvých mesiacoch nového roka. Najviac vynikne koncom marca a v prvej polovici apríla, kedy ju budeme môcť pozorovať najdlhšie.
Potom sa začne pohybovať späť k Slnku, aby celé svoje predstavenie zakončila júnovým triumfálnym prechodom popred slnečný disk. Úkazom natoľko ojedinelým, že jeho ďalšiu reprízu s veľkou pravdepodobnosťou nik z dnes žijúcich ľudí už neuvidí.
Túto planétu pomenovanú po rímskej bohyni lásky a ženskej krásy, pozorovali ľudia už oddávna. Zo všetkých planét sa pri svojom obehu okolo Slnka dostáva najbližšie k Zemi a na našej oblohe je tak (po Slnku a Mesiaci) tretím najjasnejším objektom. Jej maximálna jasnosť (- 4,7 mag) prevyšuje asi 20-krát najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy Sírius.
Keďže obieha okolo Slnka vo vnútri obežnej dráhy Zeme, nevzdiali sa nám od neho na oblohe o viac ako 48°. Už starí Egypťania vedeli, že Venušu je možné pozorovať buď krátko pred východom Slnka alebo po jeho západe. Nazývali ju tak Zornicou a v druhom prípade Večernicou.
Počas pohybu Venuše okolo Slnka môžeme sledovať už aj v malých ďalekohľadoch, ako sa mení jej veľkosť a tiež pomer osvetlenej a neosvetlenej časti. Pozorujeme fázy Venuše. Prvý ich pozoroval a aj zaznamenal až Galileo Galilei pomocou svojho ďalekohľadu v roku 1610. Existujú však dôkazy, že ľudia s mimoriadne dobrým zrakom sú schopní rozoznať fázy Venuše aj bez ďalekohľadu.
Hľadať objekt jasnosti Venuše na oblohe už počas západu Slnka, môže byť pre naše oči zaujímavou výzvou. Treba však spomenúť, že Venuša je pri troche cviku pohodlne nájditeľná aj na dennej oblohe. Vhodné je k tomu využiť napríklad priblíženie Mesiaca. Prvá takáto príležitosť sa naskytá už 27. decembra 2011, kedy Venušu nájdeme približne 6° južne od uzučkého mesačného kosáčika a prakticky každá z nasledujúcich lunácií prvých mesiacov roka nám poskytne v jeden večer zaujímavý a fotogenický pohľad.
Na prelome rokov Venuša zapadá už 3 hodiny po Slnku a jej uhlový priemer narastie na 13". Pri jej prechode popri jasnejších hviezdach bude možné veľmi dobre sledovať aj jej vlastný pohyb na hviezdnom pozadí. V dňoch 8. - 10. februára 2012 prejde v tesnej blízkosti Uránu, a približne v polovici marca sa ocitne niekoľko dní v peknej a príťažlivej konjunkcii s Jupiterom. Koncom mesiaca sa k týmto dvom jasným telesám pridá opäť aj Mesiac a celú pôsobivosť tejto večernej scény zvýraznia ešte hviezdokopy Hyády a Plejády.
Pohľad západným smerom 12. marca 2012 o 18:30 h SEČ (Stellarium)
27. marca 2012 sa bude nachádzať v najväčšej východnej elongácii (uhlovej vzdialenosti) od Slnka. Uhol medzi Zemou, Venušou a Slnkom bude 90° a v ďalekohľade tak uvidíme planétu osvetlenú presne spolovice. Od tohto okamihu sa začne z nášho pohľadu pohybovať smerom k Slnku. Začiatkom apríla prejde tesne popri už spomenutých Plejádach v Býkovi a koncom apríla dosiahne (v čase keď je osvetlených približne 25% jej kotúča) svoju najväčšiu jasnosť, - 4,6 mag. V tej dobe zväčší svoj uhlový priemer už na 37".
Presné okamihy vymenovaných zaujímavých úkazov týkajúcich sa Venuše budeme postupne uverejňovať v časti o aktuálnom dianí na oblohe.
Pre úplnosť dodajme, že pri svojej púti večernou oblohou, prejde Venuša na pozadí piatich súhvezdí. Po ekliptike z Kozorožca až do Býka, kde sa vo "veľkom finále" stretne so Slnkom. Tejto udalosti, prechodu Venuše popred slnečný disk, sa budeme určite venovať nielen v jednom z našich budúcich článkov.
Približne takto môžete vidieť Venušu koncom marca v zornom poli ďalekohľadu.
