Vedci predpokladajú, že prítomnosť vody na Mesiaci možno vysvetliť pomocou prúdu protónov (slnečný vietor) prichádzajúcich zo Slnka.

Pozorovania Indickej mesačnej sondy Chandrayaan-1 podporené údajmi zo sond Deep Impact a Cassini, poskytli jednoznačný dôkaz existencie vody uväznenej v mesačných horninách. Zvýšila sa tak šanca na vybudovanie stálej mesačnej základne.

Nové výsledky nasledovali v nadväznosti na oznámenia týmu sondy LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter) z minulého týždňa, že na mesačných póloch, v kráteroch ktoré sú permanentne ukryté v tieni, je vodný ľad. To posunulo dopredu aj plánovanú zrážku satelitu LCROSS s mesačným povrchom naplánovanú na piatok 9.10.. Cieľom manévru je vyvrhnúť horniny obsahujúce ľad, ktoré bude zblízka sledovať sonda LRO a iné ďalekohľady na Zemi, alebo na jej orbite.

Nové údaje zo spektrometra M3 na sonde Chandrayaan-1 naznačujú, že voda na Mesiaci vzniká aj dnes. To má významný dopad aj na budúci prieskum Mesiaca loďami s ľudskou posádkou. Kozmonauti môžu používať vodu na pitie, z nej extrahovaný kyslík na dýchanie a vodík ako palivo. Mesačný povrch je však suchší ako hocijaká púšť na Zemi: z 1 m3 horniny môžeme získať asi 1 l vody. Molekuly vody boli navyše objavené na celom povrchu Mesiaca, nie len na zmrznutých póloch.



Podľa pozorovaní sondy Deep Impact závisí pomerné zastúpenie vody od teploty.

Spektrometer M3 detegoval nie len prítomnosť vody, ale aj hydroxyl (OH-) na alebo tesne pod povrchom. Údaje tiež naznačujú, že voda neustále vzniká a zaniká. Slnečný vietor obsahujúci jadrá vodíka interaguje s kyslíkom viazaným v mesačných horninách a vzniká hydroxyl a voda. Voda sa stráca na mesačné poludnie, keď je povrch najviac nahrievaný, ale keď sa k večeru ochladí, voda sa znova začne akumulovať. Ak je toto vysvetlenie správne, vyplýva z neho, že podobný proces prebieha aj na ostatných kamenných telesách Slnečnej sústavy.



Výškové merania sondy LRO ukazujú kráter Cabeus A, kde je na 9. októbra plánované miesto nárazu sondy LCROSS.

Vedci prezentovali hypotézu o vode viazanej v horninách. Údaje potvrdili, že voda sa nachádza vo vrchných 2 mm mesačného povrchu. Taktiež uvažovali o možnosti migrácie molekúl vody z vysokých selenografických šírok k pólom, kde sa môže voda hromadiť v kráteroch nachádzajúcich sa v permanentnom tieni.



(zdroj:www.astronomynow.com)