Vplyv slapov na obývateľnosť planét

  • Marcel Škreka | 13 Október 2008
    Exoplanéty
V súčasnosti poznáme už 322 extrasolárnych planét, teda planét obiehajúcich iné hviezdy. Ich hmotnosti sa pohybujú v násobkoch hmotnosti Jupitera, no sú medzi nimi aj planéty len 2 až 10 krát hmotnejšie ako Zem. Hovoríme im super-Zeme. Vedci skúmajú, či by sa na takýchto planétach mohol vyvinúť život. Kvôli metódam hľadania, leží väčšina z nich oveľa bližšie k ich materským hviezdam ako Merkúr. Práve preto sa predpokladá, že povrch týchto planét je značne deformovaný slapovými silami hviezdy.

Nový výskum ukázal, že v ohrievaní kamenných planét hrajú dôležitú úlohu slapové sily. Môžu vytvárať pekelné podmienky na planétach, ktoré by inak mohli byť obývateľné a naopak, vhodné podmienky pre život vo vzdialenostiach od materskej hviezdy, kde by kvôli nízkym teplotám už nemal existovať.

Planéty nachádzajúce sa blízko hviezdy sú pre život príliš horúce, tie ktoré sú ďaleko majú zasa zmrznutý povrch. Niekde medzi týmito zónami je tzv. obývateľná zóna - oblasť teplôt približujúcich sa pozemským. Astronómovia by pri hľadaní života na extrasolárnych planétach mali hľadať nielen v nich, ale aj v okolí týchto zón.

V Slnečnej sústave sa planéty pohybujú okolo Slnka po málo výstredných dráhach, no väčšina dodnes nájdených extrasolárnych planét obieha hviezdy po excentrických dráhach. Počas každého obehu je preto planéta vystavovaná premennej slapovej sile. Tá vyvoláva trenie ohrievajúce planétu a poháňa tak rôzne geofyzikálne procesy, ako napr. planetárnu tektoniku.

Pri hmotnejších planétach môže dôjsť k nataveniu povrchu, alebo mohutnému vulkanizmu, ktorý znemožní existenciu života. Preto sa super-Zeme budú podobať skôr na Jupiterov mesiac Io -  sopečne najaktívnejšie teleso Slnečnej sústavy. Na druhú stranu môžu slapové sily vytvoriť vhodné podmienky pre život na planétach veľmi malých alebo vzdialených od materských hviezd. Na malých planétach môže sopečná činnosť vytvoriť a dopĺňať atmosféru, ktorá by sa inak na tak malom telese neudržala. Podobne môže na planétach bohatých na vodu vzniknúť podpovrchový oceán, o ktorom sa predpokladá, že existuje na Jupiterovom mesiaci Europa.



(zdroj:www.spaceflightnow.com)