Astronómovia v priamom prenose sledovali dvojhviezdu, v ktorej pulzar J1023 gravitačne nasával látku zo svojho spoločníka, čo ho premenilo na neuveriteľne rýchlo (592 krát za sekundu) rotujúci milisekundový pulzar. Po prvý krát sa tak podarilo pozorovať proces vzniku milisekundového pulzaru a potvrdiť naše predpoklady, že za to môže práve hmota prúdiaca zo susednej hviezdy.

Pulzary sú neutrónové hviezdy, pozostatky po výbuchoch supernov. Okolo svojej osi sa otáčajú  niekoľko desiatok krát za sekundu. Z magnetických pólov vysielajú úzko smerované prúdy rádiového a röntgenového žiarenia, ktoré za vhodných geometrických podmienok môžeme sledovať zo Zeme. Postupom času sa ich rotácia spomaľuje, no záhadou ostávala existencia starších pulzarov rotujúcich rýchlejšie ako ostatné. Nové pozorovania pomohli túto záhadu vyriešiť.

Pulzar bol objavený v roku 2007, no pri bližšom prieskume sa zistilo, že tento systém bol pozorovaný už v roku 1998. O 2 roky neskôr bol okolo neho pozorovaný akrečný disk, prostredníctvom ktorého prúdi hmota zo susednej hviezdy na pulzar. O ďalšie 2 roky akrečný disk zmizol a na jeho mieste ostal milisekundový pulzar. Čo sa tu vlastne stalo?

Podľa teórie milisekundové pulzary nasávajú na seba plyn zo svojej sprievodnej hviezdy. Počas procesu akrécie je rádiové žiarenie pulzaru nepozorovateľné, no keď plyn zmizne, prúd žiarenia sa objaví. Najrýchlejší známy milisekundový pulzar rotuje 1112 krát za sekundu.

Jedným z medzikrokov vzniku milisekundového pulzaru je málo hmotná röntgenová dvojhviezda. Z takéhoto systému sa následne vyvinie neutrónová hviezda pri inej menej hmotnej hviezde. Spoločník pulzaru J1023 má len polovičnú hmotnosť Slnka.

Málo hmotné röntgenové dvojhviezdy nevyžarujú rádiové vlny. Doteraz sa predpokladalo, že tu prebehne proces akrécie, po ktorom nasleduje vyžarovanie rádiových vĺn podobne ako pri pulzare. Zdá sa, že z toho, čo vyzeralo ako málo hmotná röntgenová dvojhviezda, sa stal pulzar. Prvý krát sa takto podarilo pozorovať akrečný disk okolo milisekundového pulzaru a závratná rýchlosť procesu vysvetľuje, prečo sme ho doteraz nezaznamenali.



(zdroj:astronomynow.com)