Významný objav blízkeho chladného hnedého trpaslíka

  • Marcel Škreka | 29 Január 2014
    Stelárna astronómia
Tímu vedcov sa podarilo po prvý krát priamo zobraziť chladného hnedého trpaslíka, ktorý môže slúžiť ako prototyp pre výskum objektov, ktorých hmotnosti ležia medzi planétami a hviezdami.

hd19467_press_release_image_800_800.jpgPriame zobrazenie hnedého trpaslíka z Keckovho observatória. Kredit: Crepp et al. 2014, ApJ

Prvotné údaje pochádzajú z prehliadky TRENDS (TaRgetting bENchmark-objects with Doppler Spectroscopy) využívajúcej adaptívnu optiku a príbuzné technológie k zobrazeniu starších menej jasných objektov obiehajúcich okolo blízkych hviezd. Prehliadka prebiehala na Keckovom observatóriu. Hnedé trpaslíky vyžarujú veľmi málo svetla, lebo v ich jadrách neprebieha termonukleárna reakcia ako vo hviezdach podobných Slnku, a preto pomerne rýchlo chladnú.

HD 19467 B, hnedý trpaslík spektrálnej triedy T, je sprievodcom blízkej, Slnku podobnej hviezdy, ktorá ho jasnosťou prevyšuje viac ako 100 000 krát. Vzdialenosť systému je presne známa, takže tento objav umožní vedcom určiť presné rozmedzie dôležitých parametrov akými sú hmotnosť, obežná dráha, vek a chemické zloženie bez potreby zhotovovania spektra HD 19467 B.

Presné merania radiálnej rýchlosti boli získané pomocou prístroja HIRES na ďalekohľade Keck I. Pozorovania, ktoré začali už v roku 1996, poukazujú na dlhodobé zrýchľovanie pohybu materskej hviezdy okolo ťažiska sústavy, čo je prejavom gravitačného pôsobenia hnedého trpaslíka. Následné vysoko kontrastné zobrazenia zhotovené v roku 2012 prístrojom NIRC2 zobrazili hnedého trpaslíka HD 19467 B priamo.

Kým svetlu prichádzajúcemu z hviezd rozumejú astronómovia relatívne dobre, spektrá planét sú komplikované a málo preštudované. Lepšie spoznanie chladných hnedých trpaslíkov, medzi ktoré patrí aj HD 19467 B, je dôležitým krokom k spoznaniu exoplanét. 

Tento objekt je starý a chladný a neodkladne si zaslúži maximálnu pozornosť ako jeden z najskúmanejších známych hnedých trpaslíkov. V blízkej budúcnosti bude slúžiť ako laboratórium k testovaniu teoretických modelov atmosfér. Ďalším cieľom astronómov je priame zobrazenie a získanie spektra Zemi podobných planét. Zo spektra je možné zistiť, z akých molekúl je atmosféra exoplanéty zložená, akú má planéta hmotnosť, polomer, vek atď.

HIRES (High-Resolution Echelle Spectrometer) zhotovuje spektrum jediného objektu s vysokým rozlíšením a v širokom rozsahu vlnových dĺžok. Známy je objavom exoplanét, skúmaním vzdialených galaxií a kvazarov.

NIRC2 (Near-Infrared Camera, second generation) pracuje v kombinácii s adaptívnou optikou na ďalekohľade Keck II. Získané infračervené snímky s vysokým rozlíšením sú dokonca lepšie ako z ďalekohľadu HST vo viditeľnom svetle. Definitívne dokázal existenciu čiernej diery v strede Galaxie, známy je aj mapovaním telies slnečnej sústavy, pozorovaním exoplanét a vzdialených galaxií.