Columbia prežila kritické okamihy štartu a ďalej mierila k oblohe. Ďalší priebeh vzletu bol už viac-menej bezproblémový. Zhruba 40 sekúnd po odpútaní sa od rampy síce posádka spozorovala dážď drobných úlomkov padajúcich z nádrže ET, stroju to však nijako viditeľne neublížilo. Nie je známe, či išlo o ľadovú triešť, alebo aj o úlomky z penovej izolácie ET.

Po oddelení SRB Columbia pokračovala v ceste na orbitu poháňaná trojicou motorov SSME. Napokon, 8 minút a 32 sekúnd po štarte, sa vypli aj tie. O niekoľko sekúnd na to sa odpojilo potrubie, ktoré privádzalo do týchto motorov palivo a okysličovadlo z ET, a odstreľovacie mechanizmy vzdialili aj samotnú ET. Raketoplán od nej ešte zväčšil vzdialenosť za pomoci vlastných manévrovacích motorčekov. Ich zážih však sprevádzala nečakane hlasná rana, pätnásťcentimetrové plamene a kývanie raketoplánu. Nabielo natretú nádrž so zvyškami paliva čakalo zhorenie v atmosfére nad Indickým oceánom.

Podobne nečakané efekty sa objavili aj po použití motorov OME na úpravu obežnej dráhy. Ich prvý zážih, takmer 10,5 minúty po štarte, síce prebehol hladko, pilotov však prekvapili vibrácie, ktoré sa zjavili po ich vypnutí. Tie však napokon so zážihom OME nesúviseli a zrejme sa objavili v dôsledku toho, že motory SSME sa sklopili do „parkovacej polohy“: Columbia nato postupne zapálila motory OME ešte trikrát. Tieto zážihy ju postupne vyniesli na dráhu s výškou 266 x 277 km.

Na začiatku druhého obehu pristúpila posádka k skúškam otvárania dverí do nákladového priestoru. Pri prvom lete Columbia neniesla nijaký náklad na vypustenie, nachádzali sa v ňom len dve zariadenia a jeden súbor prístrojov pre meranie vlastností raketoplánu. Otvorenie dverí však bolo kľúčové pre správnu funkciu jej klimatizačného systému. Dovtedy ochladzovalo raketoplán odparovanie vody, jej rezervy by sa však do konca tretieho obehu vyčerpali. Z opatrnosti začali najprv s otvorením a následným zatvorením jedného krídla dverí, no táto operácia išla hladko, a tak mohli ponechať obe krídla v otvorenej polohe. Objavilo sa však iné nepríjemné prekvapenie – po otvorení dverí a zlepšení výhľadu na bloky OMS, ktoré nesú palivo na OME, videli Young a Crippen na moduloch OMS nejaké tmavé štvorce. Boli to dve chýbajúce dlaždice tepelnej ochrany. Na tejto časti stroja nebola ich strata príliš nebezpečná, vzbudili však obavy, že dlaždice opadli aj zo spodnej strany raketoplánu. V takom prípade hrozilo posádke Columbie pri pristávaní zhorenie. Za pomoci vojenskej techniky – zdroje sa rozchádzajú v tom, akej presne – sa však podarilo zhotoviť snímky spodku raketoplánu, ktorý bol našťastie neporušený. V prípade jeho poškodenia by sa totiž nedalo nič urobiť.

Dve hodiny po štarte si posádka mohla vyzliecť skafandre, niečo zjesť, a pustiť sa do testovania ďalších systémov Columbie. Vyskytol sa malý problém s vesmírnou toaletou. Zlyhal aj jeden systém záznamu technických údajov na magnetickú pásku a správne nefungovala ani klimatizácia – teplota na palube poklesla iba na 16°C. Astronauti sa preto museli lepšie obliecť. Celkové množstvo porúch však bolo na prvý let prekvapilo malé a bezvýznamné. Okrem iného sa úspešne odskúšal aj tzv. systém gravitačnej stabilizácie. Raketoplán pri ňom letí namierený najdlhšou osou kolmo k zemskému povrchu, v polohe, do akej prirodzene gravitácia otáča objekty v jej dosahu. Po väčšinu letu však bol raketoplán v polohe „na chrbte“ voči zemskému povrchu, aby ho astronauti mohli snímkovať. Posádka sa pohybovala po dvoch palubách raketoplánu bez problémov, často ani nepotrebovala pripravené úchytky.

Predošlý diel seriálu
Pokračovanie