Keckove ďalekohľady na Hawaii využívajú adaptívnu optiku, ktorá pomohla astronómom odhaliť podstatu útvaru G2, ktorý je v skutočnosti nedávno splynutou dvojhviezdou obklopenou rozsiahlou plyno-prachovou obálkou. Kredit: Ethan Tweedie Photography

Už roky sa astronómovia zaujímajú o zvláštny objekt v centre Galaxie, o ktorom sa predpokladalo, že je to medzihviezdny vodíkový oblak smerujúci k obrej čiernej diere v strede Galaxie.

Vedecký tím zistil, že G2 je najpravdepodobnejšie dvojhviezda na dráhe okolo čiernej diery, ktorá sa zlúčila do jedinej extrémne veľkej hviezdy obalenej plynom a prachom. Jej pohyb je kontrolovaný silným gravitačným poľom čiernej diery.

Astronómovia zistili, že ak by bol G2 oblak vodíkového plynu, bol by čiernou dierou roztrhaný na kusy a následne ňou pohltený. Pohltenie by výrazne zvýšilo aktivitu čiernej diery a my by sme pozorovali niečo podobné ohňostroju. G2 ale prelet okolo čiernej diery prežil a žiadny ohňostroj sme nepozorovali.

Zdá sa, že G2 je len jedným z nového typu objektov nachádzajúcich sa v blízkosti obrej čiernej diery, ktoré vznikajú zlučovaním dvojhviezd práve kvôli silnému gravitačnému poľu obrej čiernej diery. Hviezda je pri tesnom prelete okolo čiernej diery okrádaná o vrchné vrstvy svojej atmosféry, no inak ostáva neovplyvnená.

Pri zlúčení dvojhviezdy je novovzniknutá hviezda mnohonásobne väčšia a trvá približne milión rokov, kým sa jej veľkosť opäť zmenší. K takýmto udalostiam môže dochádzať častejšie, ako sme si doteraz mysleli. Hviezdy v centre Galaxie sú veľmi hmotné a prevažne sa vyskytujú v pároch. Je možné, že mnoho pozorovaných hviezd, ktorým sme nerozumeli sú výsledkami dávnych splynutí dvojhviezd.



Snímok zhotovený Keckovými ďalekohľadmi v blízkom infračervenom svetle ukazuje, že G2 prežil tesný prelet okolo obrej čiernej diery. Zelený krúžok ukazuje polohu čiernej diery. Kredit: Andrea Ghez, Gunther Witzel/Ucla Galactic Center Group/W. M. Keck Observatory

Zdá sa, že objekt G2 je práve v “nafúknutej“ fáze, tesne po splynutí. Blízky prelet okolo čiernej diery ho navyše pozdĺžne zdeformoval a jeho povrch bol súčasne ohrievaný blízkymi hviezdami, čím vznikol obrovský oblak plynu a prachu obklopujúci väčšinu hmotnej hviezdy G2.

Vedci by neboli schopní uskutočniť tento objav bez adaptívnej optiky na Keckových ďalekohľadoch. Adaptívna optika koriguje nepriaznivý vplyv atmosféry v reálnom čase. V minulosti už pomohla astronómom objasniť mnoho o prostredí obklopujúcom obrie čierne diery.



(zdroj:astronomynow.com)