Hubbleov vesmírny ďalekohľad (HST) po prvýkrát pozoroval pomalý rozpad asteroidu na viacero úlomkov.
Séria obrázkov z HST ukazuje postupný rozpad asteroidu počas niekoľkých mesiacov. Najväčšie úlomky majú priemer do 370m a každý z nich má prachový chvost. Kredit: NASA, ESA, and D. Jewitt (University of California, Los Angeles)
K rozpadom jadier komét v blízkosti Slnka dochádza pomerne často, no v hlavnom páse asteroidov sa takýto úkaz zatiaľ nepozoroval.
Rozpadnutý asteroid označený P/2013 R3 bol prvýkrát spozorovaný ako nezvyčajný hmlistý objekt 15. septembra 2013 automatickými prehliadkami oblohy Catalina a Pan-STARRS. Následné pozorovania 1. októbra z Keckovho observatória odhalili 3 spoločne sa pohybujúce telesá obklopené prachovou obálkou takmer s priemerom Zeme. Tento objav vedcov zaujal, a preto sa rozhodli preskúmať P/2013 R3 Keckovým ďalekohľadom. Ten objavil až 10 objektov, pričom každý mal kométe podobný prachový chvost. Priemer štyroch najväčších fragmentov bol približne 370m.
Pozorovania z HST ukázali, že úlomky sa od seba vzďaľujú rýchlosťou len 2 km/h, čo je asi polovica rýchlosti chôdze. Asteroid sa začal rozpadať začiatkom roka 2013, no nové úlomky sa začali objavovať až na posledných snímkach. Preto je nepravdepodobné, že by sa asteroid rozpadol pri zrážke s iným asteroidom, lebo vzájomná rýchlosť vzďaľovania sa úlomkov by bola oveľa vyššia.
Asteroid sa taktiež nerozpadol kvôli zvýšeniu vnútorného tlaku spôsobeného ohrevom, prípadne sublimáciou ľadov vnútri telesa, ako je tomu u komét. Asteroid je príliš chladný, aby k niečomu takému mohlo dôjsť, lebo sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti (3 AU) od Slnka.
Zostáva už len scenár, v ktorom rozpad spôsobilo pomalé zvyšovanie rotácie (odstredivej sily) telesa v dôsledku pôsobenia slnečného svetla. O tomto takzvanom YORP efekte sa medzi vedcami rozpráva už niekoľko rokov, no doteraz nebol spoľahlivo pozorovaný.
Aby mohlo dôjsť k takémuto rozpadu, musel mať P/2013 R3 málo súdržné rozlámané vnútro, čo bolo pravdepodobne spôsobené početnými nedeštruktívnymi zrážkami s inými asteroidmi v minulosti. Predpokladá sa, že takýmto spôsobom bola narušená vnútorná štruktúra väčšiny malých asteroidov. Samotný P/2013 R3 pravdepodobne vznikol pri takejto zrážke rozpadom väčšieho telesa pred asi miliardou rokov.
Nedávny objav asteroidu P/2013 P5 so šiestimi kometárnymi chvostmi vidia astronómovia stále viac nepriamych dôkazov, že tlak slnečného svetla môže byť hlavným dôsledkom rozpadu malých (2 km) asteroidov.
Zvyšky rozpadnutého asteroidu vážiace asi 200 000 ton budú v budúcnosti bohatým zdrojom meteoritov. Väčšina z nich pravdepodobne spadne do Slnka, no niektoré budeme jedného dňa môcť pozorovať ako meteory na zemskej oblohe.
(zdroj:hubblesite.org)
