Veľká galaxia v Androméde, historicky zvaná Veľká hmlovina v Androméde, je najznámejšou galaxiou severnej oblohy. Relatívne blízko nej sa však nachádza ďalšia galaxia, o ktorej sa hovorí omnoho menej. Pritom aj ona si zaslúži prívlastok „veľká“.

Je to Veľká galaxia v Trojuholníku alebo Veľká hmlovina v Trojuholníku. V Messierovom katalógu nesie číslo 33. Táto špirálová galaxia typu Sc je tretia najväčšia galaxia v Miestnej skupine galaxií, združenia asi tridsiatich galaxií. Veľkosťou ju prekonávajú už len naša Galaxia a Veľká galaxia v Andromede.

Nachádza sa v západnej časti súhvezdia Trojuholník. Leží symetricky v predĺženej spojnici hviezdy Mirach a Veľkej galaxie v Andromede. Podľa všetkého začína M 33 s Veľkou hmlovinou v Androméde gravitačne interagovať. Je dokonca možné, že M 33 je na dlhej, pomalej obežnej dráhe okolo M 31. Zároveň predstavuje najmenšiu galaxiu z trojice dominantných galaxií kopy.

Veľká galaxia v Trojuholníku má priemer 60 000 svetelných rokov. Je typickejšou predstaviteľkou špirálových galaxií ako jej dvaja väčší spoločníci. Má štruktúru nazývanú vločková špirálová galaxia. Jej ramená sa štiepia ako strapce a rozdeľujú sa do chumáčov. Tieto otvorené špirálové ramená sú výraznejšie ako pri M 31.

Je od nás vzdialenejšia ako galaxia v Androméde, jej vzdialenosť sa odhaduje na 2,3 až 3 milióny svetelných rokov. Nakoľko je ešte aj menšia ako M 31, javí sa nám na oblohe slabšia. Jej vizuálna jasnosť je 5,7 magnitúd. Za výnimočne dobrých podmienok ju možno vidieť aj voľným okom, inak iba za pomoci triédra alebo ďalekohľadu. Má veľmi malú plošnú jasnosť a uhlovú veľkosť o niečo väčšiu ako Mesiac v splne (73´ × 45´). Oproti M 31 však máme pri jej pozorovaní jednu výhodu – dívame sa na ňu takmer presne zhora. Vďaka tomu veľmi dobre vynikne jej špirálová štruktúra. Jej otvorené špirálové ramená sú výraznejšie ako pri M31. Dostatočne dobre ju zobrazí až 37-centimetrový reflektor.

V porovnaní s M 31 má M 33 menej jasné jadro, čo môže byť spôsobené neprítomnosťou čiernej diery v jeho strede. Zvláštnosťou Veľkej hmloviny v Trojuholníku je, že jej jadro je tvorené podobnými objektmi ako jej špirálové ramená. Aj jej jadro obiehajú guľové hviezdokopy, najjasnejšia z nich má však jasnosť len 15,9 mag a neuvidíme ju menším ako 40-cm ďalekohľadom. Predpokladá sa, že galaxia obsahuje objekty všetkých druhov: napríklad hviezdokopy, premenné hviezdy a hmloviny.

V severovýchodnej časti M33 sa nachádza veľká oblasť rýchleho zrodu hviezd NGC 604. Je to najväčšia oblasť ionizovaného vodíka tejto galaxie, má priemer 1 500 ly a prevyšuje dokonca aj všetky hviezdotvorné oblasti v Galaxii. Plyn tejto emisnej hmloviny svieti preto, pretože je k tomu vybudený ultrafialovým žiarením z centrálnej hviezdokopy. Hviezdy tejto hviezdokopy sú natoľko hmotné a svietivé, že väčšinu svojho žiarenia už vyžarujú v ultrafialovej oblasti spektra a vo viditeľnom spektre sú menej výrazné. Hmlovina NGC 604 obsahuje priestranné bubliny a dutiny. Ani tie však nie sú úplne prázdne – vypĺňa ich riedky, ale horúci plyn vydávajúci röntgenové žiarenie. Dutiny na východnej strane hmloviny sa zdajú byť staršie, vytvorené za pomoci supernov. Niektoré novovzniknuté hviezdy boli totiž také hmotné, že už v kolíske prešli celým vývojom a vybuchli ako supernovy ešte pred ukončením hviezdotvorby a rozptýlením svojej zárodočnej hmloviny.

V galaxii bola objavená aj röntgenová dvojhviezda X-7 skladajúca sa z čiernej diery a mimoriadne hmotnej hviezdy. Tá má až 70-násobok hmotnosti Slnka a svietivosť pol milióna Sĺnk. Hmotnosť čiernej diery je oproti tomu len necelých 16 Sĺnk, no aj tak patrí k najhmotnejším známym čiernym dieram vzniknutým z hviezd. Na rozdiel od tradičného modelu röntgenovej dvojhviezdy tentoraz obieha čierna diera okolo hviezdy a nie naopak.