Život na Venuši?

  • Valentín Korinek | 24 September 2020
    Slnečná sústava
Planéta Venuša
Astronómovia odhalili výskyt páchnuceho toxického plynu, ktorý môžu  vytvárať mikróby v oblakoch planéty. Chemické príznaky plynného *fosfínu boli zaznamenané pri pozorovaní  atmosféry Venuše ďalekohľadom Jamesa Clarka Maxwella s priemerom zrkadla 15 metrov. Skúmanie atmosféry v milimetrových vlnových dĺžkach svetla ukázalo, že sa zdá, že mraky planéty obsahujú dostatok fosfínu na to, aby ich niečo muselo aktívne produkovať.

Samozrejme nejde o život ako taký, ide len o náznaky života. Venuša je veľmi podobná planéte Zem, čo do hmotnosti a veľkosti. Z diaľky tak môže pôsobiť dojmom obývateľného sveta. No zblízka je Venuša skutočným peklom v Slnečnej sústave, nielen s teplotou približne okolo 470 stupňov Celzia, ktorú namerala sonda Venera pri svojom prieskume v druhej polovici dvadsiateho storočia ale aj tlakom stonásobne väčším ako je ten na Zemi. O tom, že na nej prší kyselina syrová ani nehovoriac.

Každopádne však Venuša až tak nepohostinná zasa nie je. Vo výške päťdesiatich kilometrov nad jej povrchom je totiž skoro ako u nás na Zemi. Aspoň teda pokiaľ ide o tlak a teplotu. Zloženie atmosféry je pre nás jedovaté.

Predchádzajúce práce naznačujú, že fosfín by mohol byť sľubným, chemickým podpisom života, ktorý je možné detegovať v atmosférach iných planét pomocou pozemských alebo vesmírnych ďalekohľadov.

Na Zemi je fosfín spájaný s mikróbmi alebo priemyselnou činnosťou. Je to svojím spôsobom "nechutná" molekula. Pre väčšinu pozemského života je fosfín jedovatý, pretože interaguje s metabolizmom kyslíka rôznymi až drastickými spôsobmi. Pre anaeróbny život, ktorý kyslík nevyužíva, fosfín tak agresívny nie je. Anaeróbne mikróby žijúce na miestach, ako sú odpadové vody, močiare a črevné trakty zvierat a ľudí, dokonca túto molekulu aj produkujú.

Prvé známky výskytu spomínanej molekuly sa objavili pri pozorovaní Venuše ďalekohľadom Jamesa Clerka Maxwella na Havaji počas piatich rán v júni 2017, ktorého cieľom bolo stanoviť referenčnú hodnotu zistiteľnosti pre budúce štúdie, ktoré sa zameriavajú na hľadanie rôznych plynov v atmosférach exoplanét.

Prekvapenie prišlo keď vedci našli práve molekulu fosfínu. Známky fosfínu sa najskôr prejavili v dátach získaných pomocou ďalekohľadu Jamesa Clerka Maxwella Telescope na Havaji. V marci 2019 sa vykonala kontrola predchádzajúcich pozorovaní z Maxwelovho teleskopu pomocou výkonnejšieho ďalekohľadu ALMA v Čile.

Nasledovala ďalšia zaujímavosť a to podpis fosfínu viditeľný ako pokles spektra svetla okolo 1,12 milimetra. Fosfín absorbuje svetlo v tejto vlnovej dĺžke. Aj iné molekuly môžu absorbovať svetlo v blízkosti tejto vlnovej dĺžky, no ide hlavne o molekuly, ktorých zloženie definujeme ako plasty. Pravdepodobnosť, že na Venuši v jej atmosfére pláva či sa vznáša plast je veľmi malá. Vierohodnejšie vysvetlenie je prítomnosť fosfínu.

Vytvorenie fosfínu vyžaduje určité množstvo energie a je ľahko rozložiteľný pôsobením slnečného žiarenia alebo kyselinou sírovou, ktorá sa v atmosfére nachádza. Pokiaľ by bol teda vyrobený dávnejšie už by sme jeho známky v atmosfére nedetegovali. Musí teda existovať zdroj. A práve tu je vysvetlenie z dostupných dát najviac pravdepodobné, že môže isť o mikrobiologický zdroj.

Takéto štúdie nás zaväzujú pokračovať ďalej a dopátrať sa skutočnej pravdy. K tomu je ale potrebné prehodnotiť priority ohľadom cieľov kozmických agentúr. Kvôli nehostinnej atmosfére Venuše, extrémnym tlakom a teplotám pri ktorých sa taví aj olovo je teda vyslanie družice na Venušu výzvou.



Atmosféra Venuše, v nepravých farbách z japonskej sondy Akatsuki, je známa najmä tým, že obsahuje obrovské množstvo kyseliny sírovej. No zdá sa, že v nej môže byť aj fosfín, vďaka ktorému to môže byť potenciálny znak života. (Tím projektu Akatsuki / ISAS / JAXA)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––
*Fosfín, PH3, je bezfarebný, vysoko toxický, jedovatý, horľavý plyn s nepríjemným cesnakovým zápachom. Samovoľne horí. Čistý fosfín sa používa v rôznych chemických reakciách; vo výrobe polovodičov; pre tvarovanie borofosfosilikátových skiel. Jeho molekulová hmotnosť je 34,00.



(zdroj:www.sciencenews.org)