Zmizla všetka voda z Marsu?

  • Valentín Korinek | 10 Apríl 2021
    Slnečná sústava
Súdiac podľa obrazu dnešnej marťanskej krajiny zhotovenom vozidlom Curiosity na úpätí hory Sharp, Červená planéta vyzerá ako suchá. Voda sa však môže skrývať pod zemou, v mineráloch kôry planéty. (MSSS / JPL-Caltech / NASA)
Mars bol kedysi domovom jazier a riek, no dnes je chladnou púšťou. Vedci zo straty vody na Marse obviňujú vodu v jeho atmosfére, ktorá sa pomaly vznáša hore a stráca v kozmickom priestore. Merania straty atmosférickej vody uskutočnené kozmickými loďami ako je MAVEN však nestačia na to, aby sa zohľadnila všetka chýbajúca voda na Marse, ktorej bolo kedysi toľko, že mohla pokrývať celú planétu morom o hĺbke až 1 500 metrov. Pre porovnanie je to viac ako polovica objemu Atlantického oceánu.

Počítačové simulácie pohybu spodnej vody, vody na povrchu a atmosféry Marsu  naznačujú, že väčšina molekúl vody červenej planéty sa mohla usadiť vo vnútri kryštalických štruktúr minerálov v kôre planéty.

Toto zistenie môže vedcom pomôcť prísť na skutočne dôležitý mechanizmus straty vody na Marse. Voda zadržiavaná v kôrových mineráloch môže byť totiž rovnako dôležitá ako strata vody do kozmického priestoru a môže byť dokonca potenciálne dôležitejšia.

Vedci simulovali možné scenáre straty vody na Marse na základe pozorovaní planéty rovermi, sondami na obežnej dráhe a laboratórnych analýz marťanských meteoritov. Tieto simulácie zohľadňovali možné straty vody do vesmíru a do kôry planéty prostredníctvom vodných útvarov alebo podzemných vôd interagujúcich s horninou.

Aby sa simulácie zhodovali s tým, koľko vody bolo na Marse pred 4 miliardami rokov, koľko jej dnes zostáva v polárnych ľadových čiapočkách a koľko je jej v atmosfére Marsu, musí sa teoreticky ukrývať od 30 až do 99 percent starodávnej vody v kôre planéty. Zvyšok sa stratil vo vesmíre.

Aj voda na Zemi sa uzatvára vo vnútri minerálov v kôre. Na rozdiel od Marsu je na Zemi podzemná voda nakoniec vynesená sopkami do atmosféry. Tento rozdiel je dôležitý pre pochopenie toho, prečo môže byť jedna skalnatá planéta mokrá a obývateľná, zatiaľ čo iná je chladná púšť bez života.

Podzemnú vodu na Marse môžu ťažiť budúci prieskumníci. Najľahšie prístupnou vodou na Marse by mohli byť jeho polárne ľadové čiapočky. Dostať sa k ľadu ale znamená ísť do [vysokých areografických (zemská paralela – zemepisných) šírok]. Ak by sme teda vedeli vodu z minerálov extrahovať, mohla by trvalejšie udržiavať ľudské kolónie v teplejších klimatických podmienkachv blízkosti rovníka.