Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2/3

  • Jana Plauchová | 10 Apríl 2017
    Kozmonautika
Prilby sa nenosia – naše najbližšie planéty boli v prvých sci-fi dielach opísané ako vcelku obývateľné človekom. Zdroj: commons.wikimedia.org
Sovietsky zväz vo výskume kozmu spočiatku napredoval sedemmíľovými krokmi. Už vo vôbec druhej družici Zeme mal byť umiestnený živý tvor – známy pes Lajka. Z pohľadu minulých autorov fantastiky neuveriteľná opatrnosť, z pohľadu reálneho stavu vedy a techniky neuveriteľná trúfalosť. Trúfalosť, ktorá im opäť vyšla. I keď Lajka na obežnej dráhe uhynula oveľa skôr ako mala (na jej návrat na Zem ešte neexistovali technológie), prežila štart a vydržala i trochu bezváhového stavu, čo podľa poznatkov tej doby vôbec nemusela byť samozrejmosť. Jej prežitie udržiavalo nádej, že sa do kozmu raz pozrie aj človek, ako o tom sníval už oddávna.

Existovala však aj druhá skupina názorov. Popri rojkoch snívajúcich o človeku kráčajúcom po ďalekých kozmických telesách sa vyskytovali vedci predstavujúci si realitu černejšiu, ako sa nakoniec ukázala. Panovali obavy, že človek vo vesmírnom priestore zošalie. A pokiaľ sa to nestane, kým je v kozmickej lodi, môže sa to stať pri výstupe do otvoreného priestoru – čo ak ho premôže pocit izolácie od zvyšku ľudstva? Gagarinov prvý let a Leonovov prvý výstup do kozmu však tieto prognózy rozohnali.


771px-Michael_Gernhardt_in_space_during_STS-69_in_1995.jpg

Pri prvom kozmickom lete aj pri prvom výstupe človeka do otvoreného vesmíru panovali obavy, že daný človek zošalie. Našťastie, neopodstatnené. Zdroj: commons.wikimedia.org

No hoci prvých šesť rokov ľudských letov na obežnú dráhu nebolo poznačených nijakou tragédiou, v dosahovaní cudzích svetov sa veci vôbec nevyvíjali ružovo. Ani tu nemali pravdu autori fantastiky, k Mesiacu a dvom najbližším planétam zamierili najprv sondy bez ľudskej posádky. Čo sa ukázalo byť nanajvýš predvídavé gesto – všetky priekopnícke telesá opúšťajúce nízku orbitu Zeme totiž zlyhali. Sonda Luna 1, ktorá mala len prosto dopadnúť Mesiac, ho netrafila, i keď fungovala aspoň počas preletu. To sa nedalo povedať o prvej planetárnej sonde Venera 1. Bola vyslaná k Venuši a odmlčala sa po prvom týždni letu. Slávnejšie nedopadla ani sonda vyslaná k našej ďalšej blízkej planéte, Mars 1. Vydržala síce komunikovať dlhšie ako Venera 1, no aj ona sa odmlčala ďaleko pred dosiahnutím svojho cieľa. Mimochodom, poradové číslo 1 sondy pri svojom štarte neniesli – dostali ho až potom ako bolo jasné, že ak sa chceme o daných telesách Slnečnej sústavy dozvedieť viac, tieto stroje musia mať pokračovateľov.

473px-RIAN_archive_510848_Interplanetary_station_Luna_1_-_blacked.jpg


Prvé teleso, ktoré sa odpútalo od obežnej dráhe okolo Zeme nebolo žiadnou kozmickou loďou plnou dobrodruhov, ale jednoduchou sondou. Zdroj: commons.wikimedia.org

Neúspechy prvých medziplanetárnych sond zároveň jasne ukázali, že posielať človeka do prostredia, ktoré je také zničujúce aj pre automaty, je zatiaľ čisté šialenstvo. Napriek tomu vedecko-fantastická literatúra skoro nikdy neposielala do neznáma nepilotované misie, ale rovno človeka. Dobe sa úplne nevymkla, husi boli dávno nahradené kozmickými loďami a raketovým pohonom (čo však v románoch viedlo k mylnému označeniu kozmických lodí ako rakiet). Naše najbližšie planéty však boli vo fantastike tej doby opísané ako veľmi pohostinné miesta s kyslíkom v atmosfére, pri ktorých boli priekopníckymi prieskumníkmi ľudia, často prekvapení, čo tam objavili. Ich cesty boli síce aj v románoch riskantné – napokon, prvé reálne úmrtie počas kozmického letu v roku 1967 ukázalo, že aj napriek opatrnosti ide o veľmi nebezpečné misie. Z ľudských obetí si však v príbehoch väčšinou nikto veľa nerobil, výskum vesmíru sa nimi v románoch nespomalil ani nepozastavil, neraz príliš nestúpla ani opatrnosť.

Iní autori už snívajú o medzihviezdnych letoch, na ktoré kvôli konečnej rýchlosti svetla používajú futuristické pohony či skratky časopriestorom. Ďalší konečnú rýchlosť svetla rešpektujú a stavia na stovky rokov putujúce kozmické lode so zmrazenou či viacgeneračnou posádkou.

Leonard_Nimoy_William_Shatner_Star_Trek_1968.JPG

Hoci ľudská noha zatiaľ ešte nevstúpila na nijaké iné teleso okrem Zeme, autori, napríklad tvorcovia tohto seriálu Start Trek, už snívajú aj o medzihviezdnych cestách... Zdroj: commons.wikimedia.org

Rozpor medzi fikciou a realitou zostával stále priepastný. Nemožno to však pripisovať len prehnanému optimizmu autorov. Už od čias Verneho išlo do značnej miery aj o autorský zámer – dobrodružstvá neživej sondy nevzbudzujú ani zďaleka také emócie, ako objavovanie neznáma človekom. Hoci aj za cenu, že kniha sa od skutočnosti značne odpútava.